Do Austrálie osud zavial aj Pavla Vitka, ktorého pozoruhodný životný príbeh prináša kniha Kookaburru po slovensky spievať nenaučíš (Matica slovenská 2013). Napísali ju dvaja Pavlovia Vitkovia – menovci, ktorí sa za zaujímavých okolností stretli v roku 1994 v Brisbane a odvtedy sa z nich stali nerozluční priatelia. Starší Pavol Vitko (1922) už od mladosti oplýval riadnou dávkou odvahy, občas až drzosti, no mnohokrát mu prialo i šťastie, inak by jeho príbeh mohol vyzerať celkom inak. Pred zatknutím komunistami tesne po prevrate v roku 1948 ho zachránila náhoda: po prehýrenej víkendovej noci zaspal do práce, kde sa hneď ráno konala veľká policajná razia. S pomocou blízkych i s prispením šťasteny sa mu aj s manželkou a deťmi podarilo emigrovať najprv do Rakúska a odtiaľ do Austrálie. Na novom kontinente začínal úplne od nuly – čistil kotly parných lokomotív, no potom sa doslova z minúty na minútu stal ekonómom a vypracoval sa až na pozíciu finančného riaditeľa najväčšej austrálskej stavebnej spoločnosti. Aktívne sa však podieľal aj na šírení slovenskej kultúry – spoluzakladal Združenie austrálskych Slovákov aj slovenské vysielanie národnostného rozhlasu. Mladší Pavol Vitko (1964), novinár, dopĺňa jeho rozprávanie výkladom o historických udalostiach, ktoré stáli v pozadí jednotlivých príbehov, a z memoárov sa tak stáva pútavé čítanie prístupné aj mladým príjemcom.
