Vyhľadávanie
Básnický vstup do podsvetia
Krá
Ted Hughes
Krá
Bratislava, Ars Poetika 2006
Preklad Martin Solotruk
Ted Hughes patrí k najvýznamnejším britským básnikom 20. storočia. Narodil sa v roku 1930 v rodine farmárov. Vyštudoval antropológiu a archeológiu na Pembroke College v Cambridge. Zomrel roku 1988 po osemnásťmesačnom boji s rakovinou. Ešte viac ako svojou poéziou sa preslávil nevydareným manželstvom s americkou spisovateľkou Sylviou Plath, ktorá v roku 1963 po šiestich rokoch manželstva spáchala samovraždu. Druhá Hughsova žena, Assia Wewill, spáchala samovraždu rovnako po šiestich rokoch manželstva. Smrť, temná strana života a okultizmus k Hughsovi odvtedy už neodmysliteľne patria. Nie náhodou. Hughes sa celý život zaujímal o kabalu a alchýmiu, poéziu považoval za nástroj mágie, cez ktorý sa prebúdzajú skryté sily a pôsobia na realitu. Vo svojich raných básňach experimentoval s magickými formulkami a schémami prevzatými z okultných rituálov a spisov. V cykle básní Zo života a piesní Krá Hughes vytvoril svojskú mytológiu, prebudil k životu temný, metafyzický subjekt Krá, ktorý stelesňuje ambiguitu ľudskej psychiky. Môže to byť aj stvorenie, ktoré by chcelo, ale nemôže sa stať človekom. V jednom z množstva interview Hughes tvrdí, že pôvodne Krá začal písať ako rozprávku pre deti, neskôr ju však pretransformoval na mýtický cyklus básní vychádzajúci z bardickej tradície starej Británie a ľudových mytológií. Zostup do podzemia a hľadanie cesty Krá k sebe a svetu je preto egoistické, nemorálne, deštrukčné, plné špinavostí, krvi a schválností. Má tiež kozmogonické zafarbenie: Krá vzniklo z nočnej mory Boha, navyše je autochtónnym totemovým zvieraťom predkresťanskej Británie, je nezničiteľné a samoobnovujúce sa. Hughsov záujem o mytológiu a archeológiu sa prejavuje v neustálom lavírovaní medzi naráciami typickými pre folklór, odkrývaním iných, predovšetkým symbolických, významov zahrabaných hlboko pod nánosmi konvenčných znení, problematizáciou psychických svetov a etických noriem. Kniha sa dá čiastočne čítať ako filozofia a čiastočne ako poézia. Ten, kto očakáva bravúrnu slovnú ekvilibristiku a silné vizuálne či iné vnemy, bude sklamaný. Pri Hugsovej poézii treba v prvom rade premýšľať, klásť si zásadné otázky, a až potom hľadať to, čo poéziu robí poéziou.
Patrik Oriešek
