Vyhľadávanie
Slovenské centrum PEN 2014
Precízne opracované básne – vybrúsené ako diamant – s priezračnými myšlienkami v technicky čistých veršoch. Nájdeme ich v novej knihe básnika Erika Ondrejičku Krajina diamantov / Land of Diamonds, ktorá vyšla v dvojjazyčnom slovensko-anglickom vydaní. Do angličtiny poéziu prebásnil John Minahane. Ondrejička opäť stavil na klasické básnické techniky s ľahkosťou a jemnosťou jemu vlastnou. Rýmy vďaka tomu nepôsobia zväzujúco. Vznikla poézia plná zmyslových vnemov, mnohofarebná, navrstvená, opisujúca „dotyk odkiaľsi zvonku / vychádzajúci zvnútra“. V knihe sa objavuje i reflektovanie tvorby a tvorenia. Autorský subjekt si uvedomuje jedinečnosť samotného aktu písania, a tak máme do činenia s fenoménom poézie o písaní básní. Podobné sklony možno zo slovenských básnikov pozorovať napríklad u Rudolfa Juroleka. Báseň je u Ondrejičku úplným, živým organizmom, podobne ako človek – má telo i dušu: „V básni ktorá bude / vnútro aj vonkajšok,“ a vyžaruje energiu, „až kým svetlo z básne / nevyhorí do tla“. V Krajine diamantov je poézia bezpečnou kolískou, „ako je túžba v básni ľudí / so snom v nej zaspať / a už sa z básne nezobudiť“. Autor však nastoľuje otázku, čo sa s ňou – nesmrteľnou – stane v kombinácii s ľudskou smrteľnosťou: „so strachom že tvoju / báseň zraním / keď ťa skamarátim s umieraním“. Básnická zbierka nadobúda aj ďalší rozmer vďaka odkazom na japonské reálie: „ako keď má maliar / za milenku jar / pod kimonom z farieb ešte nahejšiu / ako keď sa alej / zmení na gejšu“. Nájdeme tu aj využitie starej japonskej básnickej formy haiku, japonský pohľad na svet, prijatie pominuteľnosti i nedokonalosti „wabi a sabi“, či zmienku o „furjú“ (japonský estetický ideál inklinujúci k elegancii a vycibrenosti, spájaný s poéziou).
