Krajina maľovaná čajom - Milorad Pavić

Bratislava, Vydavateľstvo Slovart 2010

Na strane 89 predmetnej knižky som si prečítal nasledujúce: „Kto zmiera od strachu, tomu do duše prdia.“ Zaiste pochopíte, že ma to donútilo zastať, prestať čítať, vymaniť sa v danej chvíli z obligátnej roly čitateľa a pozrieť sa na seba, prehodnotiť sa rovnako, ako prehodnotiť svoje ľudské okolie. To tvrdenie má v sebe totiž všetko: presvedčivosť, hĺbku, múdrosť, drzosť, výsmech a priamosť, takú priamu, akú dokáže zakresliť len „geometria“ majstrovskej literatúry. A Milorad Pavić nie že k nej patrí, on sám ňou je. Vydavateľstvo Slovart prinieslo do nášho aktuálneho knižného diania posledných rokov dôležité diela tohto už nežijúceho srbského spisovateľa, takže každý má možnosť zakúsiť tento balkánsky fenomén. Krajina maľovaná čajom je typickým pavićovským labyrintom, v ktorom vás plnokrvné rozprávačstvo postaví na kľukaté cestičky autorskej fikcie, pretkanej súvislosťami s históriou, religionistikou, antropológiu a etnológiou. Od prvej stránky, od prvého slova viete, že text predstavuje maximum tvorivej slobody, teda je pravou beletriou, hrou, v ktorej si spájate réalne s ireálnym. V týchto spojoch sa tak rodí čitateľský zážitok, radosť z textu a nových myšlienok. Za všetkým tušíte fantáziu, ale zároveň viete, že román akoby nevynechal nič zásadné a aj vďaka takým perlám, ako som zacitoval v úvode, má výpovednú silu a predstavuje svojsky enigmatický koncentrát. Pravdepodobne sa na tejto planéte nenájde nikto, kto presne povie, o čom je Krajina maľovaná čajom, azda sa chytí hlavnej postavy Atanasija Svilara (v druhej polovici knihy zistíte, že sa volá inak), muža v stredných rokoch, ktorý sa rozhodne odhaliť okolnosti zmiznutia/smrti svojho otca Kostu alebo siahne po prostredí kláštora a mníchov označovaných za solitérov alebo pospolitárov, či začne vykladať od nejakého zaujímavého fabulačného momentu – tak alebo onak – vždy to bude len jeden interpretačný pásik vystrihnutý zo širokej textúry. Myslím, že na celkovom vyznení románu má nemalý podiel prekladateľ a básnik Karol Chmel. Výsledkom je samostatný svet s vlastnými pravidlami, v ktorom musíte opustiť pekný zvyk čítať lineárne, lebo v tomto mnohosvete sa osudy prepletajú transrealizmom, prelínaním, no aj osamostatňovaním časov a alternatívnych histórií. Nuž a práve na takejto manipulácii Pavić postavil aj románovú novelu Znamienko krásy (Vydavateľstvo Slovart 2011).