Vyhľadávanie
Anselm Grün OSB – Linda Jaroschová: Kráľovná a divožienka
Trnava, Dobrá kniha 2007
Preklad Nina Mrázová
Na módnu prehliadku jar 2008 zaradil návrhár Jean Paul Gaultier niečo nezvyčajné: na móle sa nakrátko zjavil zástup modeliek – mamičiek v rúchu ako z mariánskych obrazov, so symbolickou ligotavou svätožiarou a bábätkom v náručí. Namiesto ataku na mužské peňaženky bránil výtvarník tentoraz legitimitu svojho umenia a tvorivej imaginácie viditeľným odkazom: rozumiem ženskej bytosti v mnohorakých podobách, žene odvekej i súčasnej, vážim si dar materstva. Tým sa akoby diferencoval od štandardného masmediálneho cirkusu podobných prehliadok.
Súčasná kultúra sa aj vďaka odkazu filozofa Carla Gustava Junga opakovane vracia prostredníctvom pamäti k dávnym symbolom ženstva a materstva, objavuje v nich nové hodnoty. Poklad biblických archetypálnych podôb ženy sprítomňuje nová jungovsky ladená kniha Anselma Grüna a Lindy Jaroschovej Kráľovná a divožienka s podtitulom Buď sama sebou, ktorá vyšla v Dobrej knihe Trnava. Obsahuje štrnásť archetypálnych obrazov žien, známych zo Starého a sčasti aj Nového zákona. Kniha je živá reálnym pohľadom na ženu ako bytosť, schopnú za jediný život zvládať zásadné zmeny, aké jej prináša vzdelávanie, manželské spolunažívanie, materstvo, výchova detí, starostlivosť o rodinu, povolanie, spoločenské dianie a aktívna staroba. Sú aj ženy, podľa autorov Kráľovnej a divožienky, ktoré v meniacich sa podmienkach vlastného života, absolvujú príbehy viacerých archetypálnych, biblických žien na vlastnej koži. Múdra, odvážna, silná a vznešená žena, známa aj zo slovenských rozprávok, funguje. Keď veríme, že ju treba hľadať a skúmať, ako sa zhováralo jej srdce s rozumom.
Anselm Grün je katolícky kňaz a v súvislosti s tým sa môže sa text tejto knihy na niektorých miestach zdať vskutku nekonvenčný. Okrem novozákonných citátov, ktoré dokladajú pokoru Panny Márie, s akou prijala anjelovo zvestovanie, sa čitateľ stretne v knihe aj so slovami, že Mária nebolo iba pokorná a poslušná žena, ale naopak, bola aj „rebelka“, lebo vedela, že „ Boh poprehadzoval všetky hodnoty tohto sveta“. Ako metafora je to zaujímavé, ale môže to vyvolať rozpaky čitateľov, ktorí pre obrazný jazyk nemusia mať pochopenie.
Príbehy biblických žien ako Judita alebo Tamara sú na naše podmienky až priveľmi expresívne podané. Anselm Grün je pritom príťažlivý aj svojou zrozumiteľnosťou, jeho dielo by stálo za námahu s interpretáciou. Bolo by azda užitočné pri ďalšom vydaní Kráľovnej a divožienky uvažovať o predhovore erudovaného biblistu, ktorý poskytne slovenskému čitateľovi kľúč k chápaniu starozákonných postáv. V slovenskej kultúre sme nemali Bertolta Brechta, Maxa Frischa, Rolfa Hochhutha či Thomasa Manna, ba ani preklady ich diel s biblickými námetmi. Nemáme galériu s obrazom, kde duchaplná Judita odsekne Holofernovu hlavu a odnáša si ju vo vreci. V nemeckom prostredí, ako sa z Kráľovnej a divožienky čitateľ dozvie, sa táto kniha prezentuje na čitateľských besedách. Dobrý komentár by ju aj u nás dokázal uviesť na pravú mieru.
Miloslava Kodoňová
