Recenzia
Ivana Mičuchová
02.10.2019

Kráľovná slovenskej povesti

Azda nenájdeme na Slovensku miesto, ku ktorému by sa neviazala nejaká povesť. Mária Ďuríčková si vybrala Bratislavu, kde žila na sklonku života.

Táto slovenská autorka kníh pre deti a mládež sa vlastným menom volala Mária Masaryková. Učiteľská a redaktorská práca ju predurčili na spisovateľskú dráhu, ktorej sa naplno začala venovať v sedemdesiatych rokoch minulého storočia. A v tomto období vznikla kniha povestí, bájí a historických obrázkov z Bratislavy a dunajského okolia Dunajská kráľovná.

Prvýkrát vyšla v roku 1976, odvtedy prešla niekoľkými vydaniami, až po to dnešné, venované 100. výročiu narodenia autorky. Text sa nezmenil, ale kniha dostala nový, moderný šat. Miroslava Cipára, ktorý ilustroval prvú Dunajskú kráľovnú, vystriedal výtvarník Bystrík Vančo a povestiam dal modernú obrazovú podobu.

Už obsah dopĺňajú drobné ilustrácie, ktoré oživujú strohý a vecný text. Za zmienku stojí prvá strana každej povesti, ktorá je spracovaná iným typom písma a ilustráciou. Skrátka, po vizuálnej stránke si vo vydavateľstve dali záležať na každom detaile. Aj preto je škoda, že pozabudli na obdobie, v ktorom kniha vznikla. Dnes sú už mnohé slová zastarané a bolo by vhodné vysvetliť ich. O to sa síce snaží Slovníček a vysvetlivky, avšak tie boli súčasťou aj prvého vydania v sedemdesiatych rokoch a mnohé slová odvtedy zanikli. Navyše nie sú na ne odkazy v texte a neprehľadnosť podčiarkuje zoradenie v abecednom poradí. Bez ďalších slovníkov sa teda nedozvieme, aký je to „machnatý chvost“ (s. 12), čo „rukami-nohami drugá“ (s. 22), čo „fundží“ (s. 32) alebo čo sa myslí slovným spojením „strmý si ty mládenec“ (s. 98).

Dunajská kráľovná pozostáva z tridsiatich štyroch povestí a bájí a je určená čitateľom od deviatich rokov. Názov knihy nesie druhá kapitola, venovaná kráľovnej rusaliek žijúcich v Dunaji. V príbehu Stolček sa dozvieme, ako to bolo s bratislavským hradom, prečo boli „práporce na hradných vežiach zablatené..., obrazy zo stien popadané a lustre rozbité“ (s. 105). Autorka zájde aj mimo bratislavské lokality a v povesti Zlatá noha opisuje proces s Jánošíkom a objasňuje ukrytie jeho pokladu. Ďalšie príbehy spomínajú slávnosti Rusadlá, rozprávajú pútavo o živote rusaliek, vodníkov, rybárov, čertov, panovníkov... Mnohé postavy dokonca vystupujú vo viacerých povestiach – napr. dobrý duch rieky Dunaj, orol či mestská rada.

Kniha je tiež sprievodcom vyhliadkovej jazdy naprieč hlavným mestom, ktorý ponúka výlet starou Bratislavou. Prechádzame popri Rybárskej bráne, Dunaji, Kráľovskej kúrii, popod Michalskú bránu či okolo Rolandovej studne. Okrem toho tu nájdeme aj autorkino vyznanie, tzv. Pamäť minulosti, kde vysvetľuje, ako kniha vznikala – od množstva študijných prechádzok mestom, cez hodiny strávené v knižniciach nad historickými dokumentmi a pri vlastnej tvorivej činnosti.

Bratislava je tu predstavená ako veľká kráľovná na Dunaji. Zároveň kráľovnou slovenskej povesti zostáva Mária Ďuríčková, ktorá po desaťročia ponúka malým aj veľkým čitateľom neobyčajný čitateľský zážitok.

Ivana Mičuchová