Vyhľadávanie
Bratislava, Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov 2012
Robert Hakala (1958) knižne debutoval roku 1993 básnickou zbierkou Mäsožravé mesto, ktorá obsahuje civilne ladené básne, niekedy iba poetické skice či momentky útržkovito zachytávajúce zážitky a pocity lyrického subjektu, ale vždy s existenciálnym podložím. Do svojej druhej knižky Deň pre bláznov a panny básnik vložil sčasti duchovne ladené verše a napríklad aj toto odhodlanie: „Pane, možno nie som hoden napísať dobrú báseň. Ale ver mi, budem sa o to stále, stále, stále pokúšať.“ V nasledujúcej zbierke Rekviem za Ježiša K. ešte zvýraznil duchovnosť svojej poézie: „V noci ti búcham na bránu večnosti. Otvoriť ju môžu iba blázni a básnici.“
Robert Hakala v zbierke Krása a Bolesť kontinuálne nadväzuje na svoje doterajšie tvorivé snaženia. Naznačený vývinový oblúk má svoju logiku i opodstatnenie, súvisí s ľudským a umeleckým dozrievaním. Autorovi zjavne záleží predovšetkým na tom, aby jeho verše boli kryté primeranou sumou nažitého. Pokiaľ ide o formu, prevažuje voľný verš, menšina básní je vo viazanom verši. Jazyk je v podstate jednoduchý s minimom poetických ornamentov.
Prvá časť zbierky Narodený 16. júla 1958 (rovnaký názov má úvodná báseň) obsahuje verše, v ktorých sa prelínajú prírodné motívy s motívmi lásky, miestami zaznie aj drsný alebo erotický tón. A popritom sa vinie línia existenciálnych reflexií: „Horúci popol / lížem ti z jazyka / Lásku som stopol / už sa ma netýka // Ostanem sám A budem iný.“ (Vysnívaná)
Aj druhá časť zbierky bola pomenovaná podľa vstupnej básne Krása a Bolesť. Keďže tento názov nesie celá zbierka, môžeme predpokladať, že ide o kľúčové pasáže súboru. A obsah to potvrdzuje. Lyrický subjekt vyznáva svoju vieru, nepateticky vyzdvihuje kresťanské hodnoty, prirovnáva sa k márnotratnému synovi. Premýšľa: „Pravú Krásu neuvidíš / očami / Ukrytá je v množstve / malých bolestí.“ (Pokora) Krása sa neraz mení na bolesť, ale tá môže priniesť nádej a nový začiatok…
Záverečná časť Sentimentálna spomienka na detstvo tvorí dodatok k básňam a zvýrazňuje autobiografický rozmer diela. Hoci z hľadiska štýlovej čistoty by bolo lepšie tento text vynechať. Tak či onak, Robert Hakala vo svojej novej zbierke zaujímavým a podnetným spôsobom zobrazuje údel tvorivého človeka, vypovedá o hľadaní a nachádzaní zmyslu našej existencie. Prináša estetické i etické posolstvo: „Krása zjazvená Bolesťou / nič iné nemá zmysel…“ (Skutočná apokalypsa)
