Recenzia
Zuzana Ferusová
03.06.2005

Krátke dejiny divadla - Milan Polák - Sprievodcovia divadlom

Sprievodcovia divadlom

Sprievodcovia divadlom

 

Milan Polák

Krátke dejiny divadla

Bratislava, Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov 2004

Publikácia známeho divadelného kritika M. Poláka ponúka prehľadnú orientáciu v problematike vývinu divadla v priebehu dejín. Autorovo uvažovanie sa začína pri prehistórii divadla – prvopočiatky divadelného umenia kladie do okruhu rituálov a mágie. V kontúrovaní obrazu divadelných dejín pokračuje cez antické podoby, nevynecháva však ani podoby ázijského divadla. Nasleduje autorov exkurz cez stredoveké divadlo a renesančnú drámu (najmä taliansku, vzácne tu však spomína aj originálnu podobu dubrovníckeho divadla) až k prvým autorským géniom, ktorých dramatické texty sú v repertoároch divadiel dodnes. Kapitolka o alžbetínskej dráme popri Shakespearovi nezabúda ani na iných, dnes už menej známych, vo svojej dobe úspešných a hraných autorov (Christopher Marlowe, neskôr Ben Johnson a i.). Nasledujúce kapitoly sa ďalej venujú meštianskemu a romantickému divadlu v rôznych krajinách (Taliansko, Nemecko, Francúzsko). Osobité miesto má divadlo ruské.

Hoci sa knižka sústreďuje na  prehľadnú históriu divadla, na mnohých miestach sa zmieňuje aj o mimodivadelných faktoch, evokuje obraz doby a využíva aj výtvarné a literárne kontexty. Prieniky so svetovou literatúrou sú viditeľné najmä tam, kde predstavuje dramatikov, ktorí patria ku kľúčovým postavám svetovej literatúry a ich diela zaraďujeme do fondu najvýznamnejších literárnych diel všetkých čias  (Moliére, Cervantes, Goethe, Schiller a i.).

Po vymedzení historických dramatík sa autor púšťa do mapovania moderných počiatkov divadla, čo je priestor na postihnutie odlišností, podľa ktorých pokladáme divadlo za moderné. Rôznorodosťou jednotlivých európskych dramatík poukazuje na najdôležitejšie vplyvy na vývin drámy dodnes.

Dôležité miesto má v Polákovej publikácii opis vývinu slovenského divadla. Sympatické je autorovo bádanie po počiatkoch divadla už od 9. storočia, či ešte skôr (konvenčne sa obraz slovenského divadla začína Kocúrkovom J. Chalupku, resp. až vznikom SND roku 1920). Tento prístup mu ponúka možnosť reflektovania potulných „živlov“ ako šíriteľov divadelnej kultúry, prvých dramatických autorov z čias humanizmu a renesancie, baroka (P. Kyrmezer, J. T. Mošovský), ale aj autorov nastupujúceho kritického uvažovania o divadle (M. Dohnány). V stati o profesionálnom slovenskom divadelníctve prechádza autor storočiami až do čias takmer súčasných – po ponovembrovú  situáciu v slovenskom divadle.

Zuzana Ferusová