Vyhľadávanie
Na knižnom trhu sa nedávno objavila najnovšia práca Adama Bžocha Krátke dejiny nizozemskej literatúry. Úhľadná obálka s reprodukciou obrazu Zimná krajinka a pasca na vtákov od Pietera Brueghela staršieho navodzuje tú správnu atmosféru – tým skôr, že ide o prvý ucelený pokus slovenského vedca priblížiť slovenskému čitateľovi fenomén nizozemskej literatúry.
V úvodných pasážach autor definuje pojem nizozemskej literatúry, vymedzuje vzťah medzi literatúrou, ktorú sme laicky chápali ako literatúru holandskú, a literatúrou flámskou (tu používa termín južnonizozemská literatúra).
Je známym faktom, že v prípade nizozemskej a flámskej literatúry šlo u nás o pomerne živú recepciu, na ktorej mala od 50. rokov minulého storočia až do svojej smrti značný podiel Júlia Májeková. Neskôr na jej aktivity nadviazali Jana Rakšányiová a Adam Bžoch, ktorý sa vyprofiloval ako prekladateľ a erudovaný znalec nizozemskej kultúry.
Hoci pojem nizozemská literatúra v nadpise knihy môže pôsobiť trošku nezvyčajne, je u nás zaužívaný najneskôr od začiatku 60. rokov minulého storočia. Ako prvá ho použila Júlia Májeková, autorka obsiahlej kapitoly v Pišútových Dejinách svetovej literatúry z roku 1963. Jej výklad dejín nizozemskej a flámskej literatúry dodnes nestratil nič na pútavosti a informatívnosti.
Recepcia nizozemských a flámskych autorov po roku 1945 u nás bola pomerne živá, ak prihliadneme na peripetie prijímania západoeurópskych literatúr v 50. rokoch. Výsledky recepcie – ide doteraz o niekoľko desiatok titulov a autorov – sú pozoruhodné aj v porovnaní s literatúrou iných, napr. severských krajín. Navyše ukážky uverejňovala i Revue svetovej literatúry.
Adam Bžoch nadväzuje na bohaté literárne pramene i na vlastné výskumy a preklady z obdobia takmer dvoch desaťročí. Jeho zámer napísať dejiny nizozemskej literatúry vyplynul z potrieb pedagogickej praxe – nizozemčina sa dnes vyučuje na dvoch univerzitách na Slovensku a na troch v Česku, ale autor sa opieral o fakt, že kultúra Nizozemska u nás nie je ničím exotickým. Inými slovami, Bžochove dejiny sa koncepciou i realizáciou obracajú aj na široký okruh záujemcov o literatúru Nizozemska a Belgicka. A pokiaľ ide o periodizáciu, autor sa opiera o zaužívané členenie. Po častiach o stredovekej literatúre nasleduje kapitola o renesancii vrátane tzv. zlatého storočia (1580 – 1680) a časť o osvietenstve. Tieto pasáže sú koncipované metodicky jednotne a uchopujú málo známe aspekty doby v oblasti filozofickej, estetickej a politickej. Autor popri komentovaní dejinných peripetií Nizozemcov načrtáva portréty kľúčových predstaviteľov epochy. Pokiaľ ide o medziliterárny rozmer práce, v týchto častiach Bžoch erudovane informuje o francúzskych, anglických a nemeckých impulzoch.
V kapitolách venovaných 19. a 20. storočiu autor rozvinul svoje fundované poznatky – pripomeniem, že mnohé z kľúčových diel nizozemskej literatúry tohto obdobia sám preložil a napísal k nim doslov. Autor navyše zohľadňuje slovenskú recepciu údajom o slovenskom preklade toho-ktorého diela. Ide o funkčnú informáciu aj z aspektu slovenských vydavateľstiev. Kniha je vybavená menným regis trom a výberovou bibliografiou.
Najnovšia práca Adama Bžocha o nizozemskej literatúre posúva naše uvažovanie o dejinách literatúry európskych národov dopredu. Je cenným zdrojom informácií pre všetkých, ktorí sa zaujímajú o nizozemskú literatúru ako fascinujúcu súčasť svetovej kultúry.
