Vyhľadávanie
„Bol koniec sveta a nik sa o ňom nedozvedel. Nikoho nebolo.“ (Ľ. Ulická)
Protivojnové reakcie niektorých ruských spisovateľov – napr. Michaila Šiškina, Vladimíra Sorokina či Ľudmily Ulickej sú logickým vyústením ich doterajšej tvorby a názorov. Ľudmila Ulická dlhodobo otvorene kritizuje oficiálnu ruskú politiku a jej súčasný postoj vyjadrujú najmä pocity bolesti, strachu a hanby.
Nie je preto prekvapením, že väčšina predstaviteľov ruskej inteligencie sa presídlila do zahraničia. Ulická sa usadila v Berlíne a v nedávnom rozhovore (https://www.youtube.com/watch?v=SH0KC7sq-jg) skonštatovala, že súčasný stav jej pripomína situáciu pred sto rokmi, keď do emigrácie utekali zvyšky ruskej inteligencie a umeleckej elity, ktoré po revolúcii nestihli zničiť boľševici. Pohostinnosť, s akou Nemecko prijalo utečencov z Ukrajiny, je jedným z trpkých paradoxov ruského sebaobrazu.
Po úspešných románoch (Daniel Stein, Tlmočník, Zelený stan, Jakubov rebrík) vychádza v slovenskom preklade Jána Štrassera Ulickej predposledná poviedková zbierka O tele duše (2022). V origináli vyšla v roku 2019, nasledovaná v roku 2020 zbierkou žánrovo rozmanitých spomienkových textov Papierové divadlo: Nepróza.
Ľudmila Ulická sa tentoraz nevenuje svojim typickým témam – krutým dejinám dvadsiateho storočia, náboženskej tolerancii či postaveniu žien a intelektuálov v sovietskej spoločnosti. Jej ústrednou témou je krehká a neurčitá hranica medzi životom a smrťou či materiálnym a duchovným svetom.
Poviedková kniha je zložená z troch častí, pričom prvú uvádza autorkino poetické vyznanie ženám jej generácie, s ktorými ju spája spoločný osud a pohľad na svet. Niektorým z nich svoje poviedky aj priamo dedikuje (Táni Gorinovej, Táni Rachmanovovej). Úvodná časť Priateľky obsahuje štyri realistické poviedky, venované téme posledných vecí človeka. Svojím nadhľadom sú však skôr oslavou nevyspytateľnosti života. A lásky. Práve tá zasiahne hlavné postavy v situáciách, keď majú pocit, že ich život dospel do poslednej fázy a veľa už od neho neočakávajú. Smrť skôr spája ako rozdeľuje – aj napriek spoločenským predsudkom a konvenciám.
Druhá časť, nazvaná O tele duše, je metafyzickejšia, mystickejšia a tajomnejšia. Dotýka sa metamorfóz životných cyklov človeka – a smrť tu nie je definitívnym koncom, ale v novej podobe pokračuje ďalej. Postavy sa v posledných chvíľach transformujú a vstupujú do ďalšej dimenzie.
Tretia skupina poviedok, pod názvom Šesť krát sedem, prináša fragmentárne minipríbehy rezignujúce na presnú príbehovú štruktúru, racionalitu a predvídateľnosť. Životu ... a smrti ponechávajú tajomno, nevypočítateľnosť a hru paradoxov. Ulická kombinuje viacero žánrov – od distopie až po charmsovsky absurdné minipríbehy. Život, rovnako ako smrť má veľa podôb. Jeden sa končí a nový začína.
Ľudmila Ulická: O tele duše
Preklad: Ján Štrasser
Bratislava: Slovart, 2022
