Vyhľadávanie
Patricia Gonzalo de Jesús: Vzdušné korene
Preklad: Eva Lalkovičová
Fintice: FACE, 2021
Poézia španielskej poetky a prekladateľky, ktorá je dlhodobo (študijne/profesijne) prepojená so stredoeurópskym literárnym kontextom, sa už na prvý pohľad vyznačuje vysokou mierou kultivovanosti, poetickej a kompozičnej precíznosti (s ktorou korešponduje tak modlitebné, resp. rituálne opakovanie slov či refrénov, ako aj intratextová komunikácia, napr. medzi s. 7 a 11) a intelektuálnej rozhľadenosti (s dôrazom na ženskú subverzívnosť, nielen pokiaľ ide o sprítomňovanie inšpirujúcich osobnosti, ako Hildegarda z Bingenu či Juliana z Norwichu, ale aj v zmysle „iných“ spôsobov seba/vyjadrenia, konotačne kĺžucich od mystiky cez Virginiu Woolf až ku kristevovskej glosolálii). Prepája naratívne plochy s reflexívnejšími pasážami, časovo od seba vzdialené motivicko-tematické uzly (aj spôsobom „ruky držiacej fotografiu“), realistické výseky oka kamery s asociatívnymi skokmi či buñuelovsky dotovanými obrazmi. Je vystužená množstvom historických, mytologických a náboženských odkazov (opäť aj rodovo vzoprených: „Márie, osloboďte nás od modlenia [...] hriechu, ktorým je byť / ženoupannoukurvousväticouslúžkouotrokyňoumartýrkou“, s. 22), a hoci znalosť kultúrneho registra, ktorý veršami presvitá, prehlbuje ich recepčný účinok, prevažná väčšina básní obstojí bez nej, ako príťažlivá poézia.
Pri čítaní sa priebežne vynára viacero styčných bodov v rámci svetovej aj tunajšej spisby, hoci aj pokiaľ ide o prepájanie individuálnych, súkromných, intímnych a historicko-politických, spoločensky (neostentatívne) angažovaných rámcov, poučený, no v konkrétnom živote prameniaci dôraz na (ženskú) telesnosť, (nielen rodovo príznakovú) genealógiu, významovo zaťažené rastlinné motívy, organicky vpletené aj citátové feministické stehy, uzemnenú, resp. nedogmatickú duchovnosť a iné. To všetko potom vytvára spriatelenú sieť s tvorbou mien ako Jana Bodnárová, Mila Haugová, Anna Ondrejková, Stanislava Repar, Mária Ferenčuhová či Erik Jakub Groch. Cieľom uvedenej enumerácie je pars pro toto naznačiť, nie vyčerpať kvality, ktorými Gonzalo de Jesús obohacuje náš priestor (jeho reálie zrkadlí nielen v texte Morfológia rozprávky) o svojské významovo-tvarové polohy. Za vydarený výsledok vďačíme aj prekladu Evy Lalkovičovej, ktorá sa po počiatočných, v rozhovore pre Vertigo priznaných, peripetiách, na originál naladila veľmi súzvučne.
Pre lyrickú subjektku viacerých básní je príznačný pocit neistoty, zraniteľnosti a nerozhodnosti („Pretože pochybujem [...] moje strachy [...] nevedieť, / nerozumieť [...] zdrapy istoty [...] moja neschopnosť prosperovať [...] bezvýsledná snaha / zakoreniť v nehostinnom prostredí [...] Ak by som si mohla vybrať“, s. 4 – 18; citáty pochádzajú z naliehavosť problému potvrdzujúceho rozpätia viacerých básní), s čím sa snúbi jazyková opatrnosť až cudnosť, ktorým však – zdanlivo paradoxne – nechýba suverenita. Sme tak svedkami napohľad krehkého a váhajúceho, v skutočnosti však pevnými prstami vybaveného dotýkania sa reality, vrátane (kierkegaardovsko-heideggerovsky tienených či lacanovsky nasvecovaných) „spôsobov, / ako zakonzervovať hrôzu / z prázdnoty“ (s. 26). Výpovedné v tomto zmysle je i to, že v priebehu knihy tri razy zopakované slovo „zvracanie“ v autorkinej poézii neruší, jeho zvyčajný negatívny náboj zostáva viac-menej nepovšimnutý.
Za jeden z umeleckých (a mojej čitateľskej preferencii najbližších) vrcholov predloženého výberu považujem text Kintsukoroi, ktorý si dovolím (aj pre jeho relatívnu stručnosť) odcitovať celý ako výpovednú bodku tejto (voči svojmu predmetu až neslušne) stručnej recenzie, ukážku autorkinho básnického umu a šikovnosti vo viazaní komplexných, subtílnych, zároveň poetologicky pevných semiotických uzlov: „Zostarnúť / to je telo, / chatrné a vypuklé. / Telo, ktoré / už viac neznesie / psyché ani logos, / ani všetky tie cogito a ergo a sum, / a ktoré sa rozhodlo / konečne sa / rozlomiť. / Toto telo, ktoré / už na nič nedbá, ale / z ľútosti / či zo zvyku / sa za sebou vlečie, / zametá čas, / ako tieň, / ktorý ťa robí / svetlom“ (s. 21; zvýraznené autorkou).
