Vyhľadávanie
Zápisky z mŕtveho domu
Oľga Kollová: Krok-sun-krok, Levice, Koloman kertész Bagala 2008
Literárny súbeh Román 2006 priniesol podľa slov vydavateľa a vyhlasovateľa súťaže okrem víťazného Námestia kozmonautov ešte niekoľko ďalších zaujímavých počinov. Prvým v rade titulov, ktorý sa dočkal knižného vydania, je práve debut mladej autorky Oľgy Kollovej. Ide o osobitú výpoveď dospievajúceho dievčaťa s túžbou po úniku z rodného, nudou naplneného malomesta do „veľkého“ sveta. Mladá slečna svoj veľký útek zatiaľ iba pripravuje. Láka ju slobodný život, veľké mesto plné možností a to všetko najlepšie za oceánom, v „Juesej“. Svoje miesto v živote vidí jasne - chce sa stať novinárkou; no na univerzitu ju neprijmú, a tak je odsúdená stráviť ďalší rok v dome naplnenom tými najotravnejšími ľuďmi na svete – rodinou. S veľkou dávkou zaujatia a štiplavej irónie opisuje svoj život v prostredí, ktoré vďaka pokriveným vzťahom a neschopnosti komunikácie považuje za mŕtve. Na strane jednej matka, učiteľka na strednej škole, posadnutá hodnotovým svetom ruskej literatúry (čo sa okrem iného prejavilo aj výberom mien vlastných detí), na strane druhej - všetci ostatní. Manžel a otec rodiny, úspešný podnikateľ, neskrývane pestujúci svoj vzťah k mladej účtovníčke a deti, ktoré o idylický život pod jednou strechou nejavia taktiež žiaden záujem. Konfrontácia matkiných predstáv o rodinnom súžití a skutočnosti, v ktorej najmladšia dcéra prežíva prvú a otec druhú pubertu, zahusťujú vzduch vo veľkom dome do tej miery, až sa nedá dýchať. Vzťahy kolabujú a rodinný duch umiera.
Oľga Kollová postavila príbeh na rozprávaní najmladšej členky rodiny – cez ňu spoznávame „mŕtvy dom“ i všetky postavy. Z tejto subjektivity pramenia tiež vnútorné myšlienkové pochody, ktoré Nastenka vkladá do úst (či skôr do hláv) rodinných príslušníkov. Jedným hlasom tak zaznieva všetka reč románu, celkový priebeh i reflexia deja a táto trojjedinosť ústi do kompaktného, čítavého celku. Autorka vo svojej prvotine vykreslila rozkmitaný svet preddospeláckej mladosti, keď určite nie je ľahké zachovať si humor a nadhľad. No vtip je azda najsilnejšou stránkou románu: s prímesou drzosti, mladíckej naivity a sarkazmu, vyskakuje z takmer každej situácie románu. No napriek tomu nie je Kollovej debut prázdnou tragikomédiou. Duševný vývin hlavnej hrdinky má svoj jedinečný, hoci nenápadný priebeh a pozorný čitateľ vie ku koncu knihy zachytiť prvé nitky Nastenkinej dospelosti.
Podtitul románu znie Batoh detstva. Nastenka ten svoj pred čitateľom vysypala celý, poriadne sa v ňom poprehŕňala, a vyložila späť na plecia, aby tak, obťažkaná novým poznaním, pokračovala v ceste k svojmu cieľu. Pekne krok-sun-krok.
Peter Michalík
