Vydavateľstvo Perfekt v novom roku odštartovalo novú edíciu písomných pamiatok zo starých čias, ktoré sú dokladom našej bohatej kultúrnej tradície. Ako prvá v nej vyšla unikátna publikácia Kronika Jána z Turca, ktorá sa v tejto podobe a v slovenskom preklade dostáva k čitateľom po prvýkrát. Stredoveká kronika vznikla v roku 1488 a okrem ručne písaného latinského textu obsahovala aj autorove vlastné ilustrácie – iluminácie. Originál Kroniky uchováva Rehoľa piaristov v Nitre. Repre zentatívna publikácia obsahuje v prvej časti faksimile originálneho rukopisu z druhého augsburského variantu nazvaného Chronica Hungarorum datovaného 3. júna 1488 a v druhej časti jeho slovenský preklad a komentár Júliusa Sopka. Okrem toho tu čitateľ nájde príhovor vydavateľa Eduarda Drobného, štúdie historika Richarda Marsinu a bibliografa Ľubomíra Jankoviča. Ten podrobne opisuje jednotlivé časti kroniky takto:

„Prvú časť vydania tvorí tzv. Hunská kronika (starobylé dejiny Skýtov, Hunov a Maďarov), ktorú autor spracoval na základe starých uhorských kroník (Obrazovej a Budínskej kroniky) a zachovaných rukopisov. Na základe tzv. gest sa pokúsil ešte rozšíriť výklad o pravlasti Maďarov, vyzdvihnúť význam „veľkého kráľa Atilu“ a skorigovať chyby v spracovaní dejín uhorských panovníkov. Druhá časť diela obsahuje výklad o dejinách Uhorského kráľovstva od druhého príchodu Maďarov až po obdobie vlády kráľa Karola Róberta z Anjou (1307 – 1342). V tretej časti je spracované obdobie panovania kráľa Ľudovíta I. Veľkého (1342 – 1382). Je to dielo magistra Jána zo Šarišských Sokoloviec, ktoré Ján z Turca zaradil v plnom rozsahu do svojej kroniky. Do tejto časti včlenil aj výklad o pôsobení a osude kráľa Karola II. Malého, pričom čerpal z predlohy Lorenza de Monacis. Štvrtú časť diela, ktorá sa venuje výkladu udalostí od smrti kráľa Karola II. Malého (1386) až po dobytie Viedne a Viedenského Nového Mesta kráľom Matejom Korvínom (17. augusta 1487), už možno považovať za autorský výtvor magistra Jána z Turca.“

Kronika Jána z Turca je aj s odstupom viac ako piatich storočí vzácnou reflexiou spoločenských názorov a domácich uhorských pomerov v dobe jej vzniku a predstavuje unikátne svedectvo o našej minulosti.