Vyhľadávanie
Cesta má začiatok i koniec a zavedie človeka na určité miesto, uvažuje protagonista trilógie v jej prvej časti. Odvtedy uplynuli tri roky. Haruki Murakami rozpovedal čitateľom niekoľko príbehov bizarných postáv, ktorých absurdné správanie motivujú neštandardné úchylky a hlboko zakorenené psychické útrapy. Uprostred nich stojí Tóru Okada, človek strácajúci a hľadajúci, no najmä človek načúvajúci.
Murakami, autor známy panoptikom postáv sústredených na malom priestore, dômyselne utkáva pavučinu možných indícií a (čitateľmi) vytvorených teórií balansujúcich na pomedzí reality a predstáv. Všetky smerujú k hľadaniu odpovede na otázku, kam zmizla a najmä prečo odišla Kumiko, Tóruho manželka? Ten v prvej časti trilógie podal výpoveď v advokátskej kancelárii, aby sa staral o domácnosť, a onedlho na to ho po šiestich rokoch stereotypného manželstva naplneného tichou neistotou bez vysvetlenia opustila manželka. A akokoľvek absurdne to znie, kolotoč nevysvetliteľných udalostí spustila strata domáceho miláčika, kocúra.
Posledná časť trilógie podľa očakávania prináša spojenie motívov, dopovedanie príbehov cez príbehy iných. Do hry vstupuje tentoraz dvojica matka a syn, ktorí rozhýbu pátranie po Kumiko. Tóru Okada opäť načúva príbehu zverolekára bojujúceho v Mandžusku s rovnakou telesnou poškvrnou, akú má on sám, a navyše sa vracia k udalostiam spred niekoľkých rokov, ktorých následky prestupujú celú trilógiu a (ne)priamo sú prepojené so zmiznutím Kumiko. Zdalo by sa, že kruh sa uzatvára a zamotaný dej sumarizuje (tak ako v predošlých častiach) jedna z postáv. Autor však hrá so svojím čitateľom rovnocennú hru. Niekoľko príbehov nedopovie, niekoľko motívov ostáva nejasných. Ale iba pre tých, ktorí na konci cesty nezostúpia s protagonistom na miesto, kde sa všetko začalo. Do tmavej vyschnutej studne, kde v úplnej tme nastáva ponor dovnútra (nielen) vlastnej existencie. Na miesto, kde sa Tóru Okada v tichu dostáva do najhlbších zákutí podvedomia, do iných sfér, na pomedzie reality a sna. „Súvisia udalosti, čo sa odohrali tam, tu s týmto svetom?“ uvažuje na dne tmavej studne, ktorá sa nečakane zalieva vodou a on ochrnutý čaká na koniec. Ten však neprichádza v studni, ale prostredníctvom vyznania od Kumiko na obrazovke počítača.
Každý z nás má svoju studňu. Haruki Murakami v trilógii zostupuje do jednej z nich, naťahuje pružinku sveta prostredníctvom vtáčika na kľúčik oznamujúceho udalosti, na ktoré dostávame odpoveď iba v úplnom tichu. Dobré správy sa oznamujú potichu, píše majster pera Murakami.
