Vyhľadávanie
Príbeh nešťastného chlapca
Clive Staples Lewis
Kroniky Narnie. Čarodejníkov synovec
Bratislava, Vydavateľstvo Slovart 2005
Preklad Patrick Frank
C. S. Lewis, vlastným menom Jack Lewis (1898 – 1963), pôsobil ako profesor literatúry na Oxforde a Cambridge s Tolkienom, s ktorým ho spájal záujem o staré mýty a legendy, ako aj príklon ku katolicizmu. Roku 1950 Lewis vydal útlu knižočku pod názvom Lev, šatník a čarodejnica, nasledovalo šesť ďalších príbehov odohrávajúcich sa v bájnej krajine Narnie. Lewis časovo umiestnil príbeh do neskoroviktoriánskeho obdobia na sklonku 19. storočia, do času svojho detstva, ,,keď ešte na Baker Street býval Sherlock Holmes a chlapci vtedy museli nosiť košele s tvrdými, naškrobenými goliermi“ (s. 7). S osamelým chlapcom Digorym so zafúľanou tvárou, ktorý smoklí na londýnskej ulici, zoznamuje čitateľa viac zvedavá ako súcitná dievčina Polly. V rámci dobových noriem nie je veľmi dobre vychovaná, ba takpovediac bezočivá, keď si dovolí pristúpiť k nemu a spýtať sa, prečo plače. Veď v tom čase boli aj city veľmi intímnou záležitosťou a nepatrilo sa strkať nos do cudzích vecí. Bontón je v háji a príbeh sa konečne môže začať. Digoryho mama je vážne chorá, otec je ďaleko v Indii, peniaze sa im míňajú, a tak museli pekné vidiecke sídlo zameniť za byt v nájomných domov v Londýne. Polly sa s Digorym spriatelí, pri dobrodružných prieskumoch pôjdov a chodbičiek domov sa dostanú do izbice temného mága Andrewa, Digoryho strýka. Práve objavil čarovné prstene, s ktorými sa dá cestovať medzi svetmi. Čarovnú pomôcku vyskúša na deťoch viac-menej proti ich vôli. Najskôr blúdia viacerými dimenziami, až sa stanú svedkami zrodu Narnie, krajiny, ktorá pred ich príchodom bola rajom nevinnosti. Zvedavý Digory zobudí zlú čarodejnicu a deti sa stávajú svedkami zápasu Dobra so Zlom. Jeho prvé dejstvo nám autor ponúka v tejto kronike.
Lewisov text zaujme kultivovaným, vytríbeným štýlom. Už v čase písania Kroník Narnie bol známy a obľúbený ako tvorca dielka Rady skúseného diabla, ktorým zvestoval myšlienky evanjelia. Jeho podivuhodná, prehnane mentorská knižočka vyšla aj v stredoeurópskom priestore vo viacerých vydaniach. Pre detskú literatúru je šťastím, že Lewis sa pri písaní cyklu letopisov dokázal uvoľniť a odložil svoje náboženské presvedčenie bokom. Cyklus Narnie je plný symbolov prevzatých, podobne ako u Tolkiena, z rozmanitých náboženských sústav. Nájdeme tu inšpiráciu keltskými mýtmi, Bibliou, evanjeliami, ako aj „sprostredkované mýty“ romantickými a viktoriánskymi autormi. Príbeh nie je preťažený obrazmi, odvíja sa ľahko, jeho sila a pôsobivosť spočívajú predovšetkým v spisovateľovej spontaneite, v jeho očarení detským vnímaním sveta. Zázračné vyliečenie milovanej osoby, ktoré v príbehu zažije Digory, autorovi dopriate nebolo, naopak, roku 1908 desaťročnému chlapcovi zomiera na rakovinu matka, neskôr strýko a starý otec, potom aj otec a manželka. O to obdivuhodnejšie je, s akou ľahkosťou Lewis pretavil do príbehu tragickú udalosť detstva. Spojil ju s teóriou paralelných vesmírov, romantiku zbavil pseudoprímesí a priblížil text vnímaniu čitateľov dvadsiateho i dvadsiateho prvého storočia. V slovenčine vychádza prvýkrát, navyše sprevádzaný „dobovými ilustráciami“ Pauline Baynesovej z prvého vydania tohto dielka z roku 1955.
Miloš Ferko
