Recenzia
Michael Papcún
20.06.2022

Krutý smiech

Rozsahom útly, no výrazovo veľmi bohatý grafický román Náraz Nathana Cowdryho je taký malý festivalík dešpektu, drzosti, satiry a až obsedantného porušovania pravidiel, ktorý čitateľa nenápadne vedie k sledu trpkých precitnutí.

Malé české vydavateľstvo Trystero vyniká už zopár rokov v oblasti vydávania prekladovej komiksovej literatúry svojím sviežo-vyberavým dramaturgickým prístupom. V začiatkoch svojho pôsobenia sa obmedzovalo na vydávanie jednej knihy ročne (neskôr jednej až dvoch), čo, samozrejme, vytvorilo okolo daného titulu auru menšej udalosti na tunajšej edičnej scéne. Úzka škála titulov zároveň priniesla rozmanitú škálu štýlov, atmosfér a emócií – Lynchovské zostupy do podvedomia v komiksoch Charlesa Burnsa (Naposled, Bludiště), glosovanie najtrpkejších momentov prerastania hraníc detstva a rodného mesta v podaní Richarda Clowesa (Mrtvý svět), chirurgická štúdia postfaktuálneho sveta Nicka Drnasa (Sabrina) alebo surreálne absurdno moderných bájok Jima Woodringa (Mrakobití).

Pri Náraze (angl. Crash Site, 2021) Nathana Cowdryho (1990) hovorí za všetko už základné zloženie postáv nadmieru eklektického rozprávania. Sú nimi: na prvý pohľad zlatý, ale chorobne neurotický hovoriaci psík, drogová dealerka s nevinnou tvárou sakrálnej madony a do tretice hovoriace nohavičky, napĺňajúce archetyp nebezpečného psychopata. Medzi nimi ešte stihneme naraziť na konzervatívny katolícky párik a niekoľko humanoidných zjavov. Náraz stojí na jednoduchom princípe úplného pretáčania čitateľských očakávaní a interakcií postáv, ktoré nás mystifikujú svojím vzhľadom.

Arteterapia šokom

Príbeh fantasmagorickej trojice, ktorá nešťastnou náhodou (?) stroskotá uprostred džungle a my spoznávame ich minulosť a vnútorné svety, vzťahy a motivácie, je v žánrovej a štylistickej rovine kolíziou fragmentov dobrodružného románu, exploatačného filmu, temnej detektívky, absurdnej komédie/drámy, krimi, vojnovej drámy aj erotickej novely.

Cowdry jednotlivé prvky spája pomocou úsečných krátkych kapitol, ktoré dekonštruujú zaužívané rozprávačské schémy pomocou žánrových aj časopriestorových skokov a zlomov. Čítanie komiksu pripomína prudkú arteterapiu šokom. Nikdy nevieme, kedy príde ďalšia retrospektíva či absurdná snová sekvencia. V konečnom dôsledku nie je vôbec dôležité, akým smerom sa dej uberá.

Náraz je skôr voľnou kolážou prehovorov postáv a autorových rozšafných eskapád, ktoré dávajú voľnú ruku sérii schválností a deprivácií. Do na prvý pohľad až detsky milej kresby v upokojujúcich pastelových farbách vstupuje hyperbolizované násilie, prúdy krvi, okatá objektivizácia ženského tela a postavy vizuálne ako vystrihnuté z ideálneho, rozprávkového sveta vypúšťajú do éteru repliky plné cynizmu, neuróz a pochybných názorov.

Cowdry v tomto smere dôsledne nadväzuje na tradíciu pulpovej a exploatačnej kultúry vo vizuálnom umení. Čitateľovi ponúka mnohotvárny pamflet, ktorého hlavnými aktérmi sú provokácia a konceptuálne uchopená samoúčelnosť.

Ak by som sa snažil zredukovať cieľ celého anarchistického tiahnutia grafického románu do čo najjednoduchšej definície, bol by to „boj s politickou korektnosťou“. Tým by som sa však zachoval veľmi necitlivo voči nuansám odohrávajúcim sa v priestore medzi erupciami explicitných obrazov a replík.

Do srdca temnoty

Popri všetkej srande, uletenosti a drsnosti nás Cowdry v conradovskom štýle vedie po línii rieky Rio Negro do srdca temnoty. Náraz je totiž vo svojej podstate schizoidným čítaním. Absurditu produkuje vo veľkom a uchopuje ju ako základný princíp chodu vecí. Strategicky šikovná hra nás zvádza k smiechu nad utrpením.

Náraz tak záverom predstavuje veľmi priliehavé podobenstvo o absurdnosti sveta a jeho (ne)prijímaní, vďaka čomu sa stáva exemplárnym dielom ironicky komentujúcim neskorú (terminálnu) fázu postmoderny. Na jednej strane je absurdnosť v grafickom románe hlavnou tvorivou silou a nástrojom, ako sa dopracovať k pocitu slobody, no zároveň jej nuansy vedú do špirály násilia, temnoty a sklamaní, v ktorej neexistuje katarzia. Vstupujeme tak do priestoru prázdna, ktoré ostáva po dekonštrukcii a narúšaní štruktúr.

Nakoniec je to sám neurotický psíček Denton, kto v lietadle prednesie rezignované slová o tom, ako sa všetky optimistické scenáre zdajú nereálne, treba prijímať veci tak, ako dopadli a rešpektovať ich neúprosný chod, s ktorým nič nenarobíme.

Pár veľmi jednoduchých, civilných viet v kontexte celej knihy pôsobí ako krátke rekviem, venované úlohe jednotlivca a jeho snahe ovplyvniť a zvrátiť tok udalostí. Celý grafický román končí enigmatickou, mĺkvou dvojstránkou/štvorstránkou. Tú je však lepšie ponechať individuálnej čitateľskej skúsenosti. A nič neprezrádzať. Oplatí sa prijať pravidlá a zahrať si s Cowdrym hru šokov, zlomov, smiechu a krutosti.

 

Nathan Cowdry: Náraz

Preklad: Martina Knápková

Praha: Trystero, 2022