Azda žiadny iný severský spisovateľ nespôsobil v našich končinách taký literárny rozruch ako Nór Jo Nesbø. Začalo to prekladom tretej časti jeho série s detektívom Harrym Holem (Zrada) a nielenže sú do slovenčiny preložené už všetky ostatné časti, ale nasledovali aj dva romány (Headhunters a Syn), autorova návšteva na Slovensku a najnovšie môžeme siahnuť po preklade prvého dielu novej mrazivej série Krv na snehu (Ikar 2015, preklad Jozef Zelizňák). Mám prečítaných osem autorových kníh, nevyhnem sa preto porovnaniu. Krv na snehu je skôr novela ako román, s jednou dejoknižná súťaž vou líniou a menším počtom postáv. Pri revue čítaní som mal miestami pocit, akoby autor len vypĺňal dieru, kým príde opäť s románom, ktorý čitateľom vyrazí dych. Je to jednohubka, čo zaujme, ale nejako extra nenadchne. Nórovo meno z nej každopádne spraví bestseller a nezaškodí rozšíriť si ňou povedomie o jeho tvorbe.
Dej je zasadený do roku 1977, hoci to nemá nejaký veľký význam. Dané obdobie slúži skôr ako priestor pre rozohratie partie o ovládnutie drogového impéria v Osle. Súperia oň dvaja mocní muži – Daniel Hoff mann a Rybár. Prvý menovaný využíva na zbavenie sa nepohodlných ľudí a oponentov služby Olava Johansena. Spočiatku pomerne neschopný kriminálnik sa postupne vypracuje na dôsledného nájomného vraha. Dobre si však uvedomuje, že raz príde chvíľa, keď sa aj on stane pre svojho šéfa nežiaducim. A ako sa zdá, tá práve nastala. Hoff mann si ho najme na vraždu vlastnej nevernej mladej manželky. Olav ju istý čas sleduje. Očarený Corininou osobnosťou zabije jej milenca a ju ukryje u seba doma. No keď zistí, že jej milenec bol Hoff mannov syn, má prakticky podpísaný rozsudok smrti. Vykľučkovať zo zamotanej situácie rozhodne nebude ľahké, najmä vo svete, kde sa neoplatí nikomu veriť a kde vám ktokoľvek môže vpáliť guľku do chrbta...
Krv na snehu sa pohráva s kontrastmi. Farebnými, emocionálnymi i povahovými. Biela – červená, láska – nenávisť, chladnokrvnosť – súcit. Jo Nesbø opäť ponúka pútavé čítanie, hoci trochu kĺže po povrchu. Postavy si sotva stihnete obľúbiť a už je koniec. No možno je to dobre – väčšia rozvláčnosť by mohla príbehu uškodiť. Takto je to dynamickejšie, hutnejšie. Chladná, mrazivá atmosféra sa podpisuje aj na štylistike, autor je vo výraze menej údernejší ako, povedzme, v knihách s Harrym Holem. Vydavateľstvo Ikar vydalo už aj druhý diel série Polnočné slnko tiež v preklade Jozefa Zelizňáka. Podľa všetkého bude spojivom len charakteristický štýl, autor v ňom ponúkne príbeh s novými postavami. Pre mňa ak
