Začiatkom mája Juraj Červenák uviedol do života slovenskú verziu Oceľového žezla. Prvý diel trilógie Bohatier, ktorá vyšla pôvodne v češtine, neskôr aj v poľštine. V slovenčine sa však objavil až teraz, viac ako desať rokov po jeho prvom vydaní. Dostali sme tak celé leto na to, aby sme ho prečítali. Oceľové žezlo má zhruba 400 strán a ide o jednu z pomalších Červenákových kníh.
Oceľové žezlo čerpá z tradície Ruských bylín. Hlavným hrdinom je Iľja Muromec, pôvodne mrzák, hrbáč a alkoholik, ktorý sa za pomoci troch kyjevských bohatierov stane doslova nadčlovekom. K jeho premene však dôjde za nešťastných okolností: vyhubenia jeho rodnej osady. Iľja sa teda rozhodne novonadobudnutú silu využiť na pomstu. Bojovať však nevie, cieľ svojej cesty pozná len zbežne, a tak sa pridáva ku kyjevskému kniežaťu Svjatoslavovi a jeho družine.
Ten, kto čítal Bohatierske byliny, má pri tejto knihe výhodu. Bohatier je postmodernou variáciou týchto príbehov. Červenák zopakoval svoj postup z Černokňažníka – zasadením známych bájí do skutočného historického kontextu vytvoril elektrizujúci mix rozprávkovej naivnosti a surového, krvavého realizmu. Čitateľa, znalého predlohy, tak môžu zaujať Červenákove variácie, nevýhodou však môže byť to, že dopredu tuší, čo sa stane. Pokiaľ ste ale Byliny nečítali, môžete sa pokojne nechať unášať dejom.
Prvý diel Bohatiera je hrdinskou fantasy až na kosť. To znamená, že sa v nej veľa putuje, muži sú mužní, ženy poddajné. Máva sa mečom, kúzlami a krv strieka. Miestami Červenákov text pripomína Barbara Conana od Roberta E. Howarda, praotca tohto subžánru. Chtiac-nechtiac musí autor použiť nevyhnutné klišé, ale Červenák ho vie napísať nevtieravo a so spádom.
Dej knihy je epizodický a pomalší, najmä v porovnaní s autorovými súčasnými knihami, v Bohatierovi sa necháva unášať historickými reáliami a kontextami. Kniha pred čitateľa predkladá celú plejádu kmeňov, postáv a historických udalostí. Všetky mená sú ale vo svojej ruskej variácii a občas sa tak môže stať, že sa čitateľ na moment stratí. Našťastie sa dá využiť priložený slovníkový aparát.
Krajina v povodí súčasnej Volgy a časové zasadenie deja (9. storočie) pôsobí mierne exoticky, ale nie dostatočne. Napriek tomu Oceľové žezlo z veľkej časti pripomína skôr sprievodcu do daného obdobia, čo nevyhnutne vedie k veľkému množstvu opisov a expozícií. S tým súvisí aj nevyhnutne nastolené pomalšie tempo. Červenák to však dostatočne vyvažuje množstvom dobre napísanej akcie.
Príbeh má zbytočné odbočky, vložené doň práve kvôli zdrojovému materiálu. Iľjova pomsta a Svjatoslavova výprava sú tak len rámcujúcimi témami. Hlavným motívom je cesta. Iľjova cesta, na ktorej sa učí, čo znamená byť bohatierom, súčasťou družiny a, samozrejme, potrebné zručnosti. Zjednodušene by sme mohli povedať, že cieľom je samotná cesta. S tým súvisí aj vyššie spomenutý podrobný exkurz do dobových reálií. Prvý diel Bohatiera pripomína najmä iné Červenákove knihy, Bránu Irkaly alebo Sekeru z bronzu, rúno zo zlata. Pokiaľ je vám táto časť jeho tvorby bližšia, Bohatiera by ste obísť nemali.
Ďalším aspektom knihy je i jej naladenie. To je dvojité, takže občas protichodné. Iľja a ďalší družiníci si totiž zachovali uvažovanie a svetonázor podobný tomu v Bylinách. Krviprelievanie im je cudzie, takisto i rabovanie. Sú to dobráci od kosti a pokiaľ nemusia, netasia meče ani nekúzlia. Skoro až naivné charaktery sú však zasadené do drsného sveta. Krv a blato na nás šliape z každej strany. Trochu neisto potom pôsobí zapojenie hrdinov na vojnovej výprave. Menej tolerantného čitateľa to môže rušiť. Hlavne pri Iľjovi, ktorý je potom len jednorozmerným hrdinským charakterom.
Oceľové žezlo – Bohatier (Kniha prvá) je niečo iné, než súčasná Červenákova tvorba. Dlhší text, tradičný fantastický prístup, ale i prílišná faktografickosť. To sú aspekty knihy. Číta sa pomalšie a poteší v prvom rade tých dlhoročných Červenákových fanúšikov, ktorí si ho pamätajú ešte ako autora jednoduchej fantasy literatúry. Pre ďalších, ktorí ho poznajú vďaka detektívkam, toto môže byť zaujímavá, ale možno i otravná odbočka.
Je však príjemné vedieť, že autor nezabúda na svoje žánrové korene a nebojí sa svoju rutinérsku tvorbu raz za čas ozvláštniť a vybočiť zo zabehanej koľaje, hoci aj iba upraveným vydaním svojho staršieho diela. Takto nám aspoň Červenák nezhrdzavie.
Juraj Búry
