Vyhľadávanie
Bratislava, Európa 2012
Preklad Barbora kráľová, Martin kubuš a Martin Djovčoš
„Všetci slušní ľudia dnes predsa žijú nad svoje pomery a tí menej slušní zasa nad pomery iných. Zopár talentovaných jedincov zvláda oboje.“ Človek by možno ani nepovedal, že túto ostrovtipnú poznámku vložili do úst mladého hrdinu Clovisa už pred sto rokmi. Práve humor a irónia sú jednými z nosných pilierov tvorby britského spisovateľa Sakiho (vlastným menom Hector Hugh Munro), ktorý práve prvý raz vyšiel v slovenskom preklade. Pestrá paleta krátkych poviedok z piatich Sakiho zbierok stavia na anglickom výbere The Best of Saki, je však doplnená šiestimi novoobjavenými textami. Už názov knihy predznačuje, že reč bude najmä o neláskavých, samoľúbych, či dokonca neexistujúcich tetách, ako aj o zvieratách všetkého druhu – o myši, hyene, kocúrovi alebo losovi. Sakiho hlavným cieľom je kritika spoločnosti: pranieruje pretvárku a pokrytectvo aristokracie (napr. v poviedke Kocúr Tobermory), ironizuje nevraživosť medzi dedinčanmi (Pohoda na vidieku), vysmieva sa ľudskej samoľúbosti a hlúposti (Vlčica, Liečba nepokojom, Kanec). Popri tom čitateľa vovádza aj do tajomného sveta polozvierat či nadzvierat, ktoré protagonistom neraz privodia skorší odchod zo sveta (Gabriel-Ernest, Hyena Esmé). Vo výbere sa však nájdu aj menej „vážne“ témy, napríklad ako aspoň na desať minút umlčať tri neporiadne deti (Rozprávka).
Sakiho text v podaní trojice mladých prekladateľov – Barbory Kráľovej, Martina Kubuša a Martina Djovčoša – nestráca na svojej uštipačnosti a komunikatívnosti. Dôvtip autora z poviedok priam sála – hoci si čitateľ musí spočiatku zvyknúť na myšlienkové pochody rozprávača popretkávané početnými vsuvkami, pri ktorých chvíľami nevie, či sa hovorí vážne alebo nie. Pritom však platí, že čo na prvý pohľad pôsobí úsmevne, je vo svojej podstate často smutne pravdivé. Taká je aj reakcia Clovisa na ohradenie sa pani Eggelbyovej, že svoje deti vychovávala nanajvýš starostlivo – asi sa obávala, čo z nich vyrastie. Do akej miery sa Hector Hugh Munro nechal pri písaní inšpirovať vlastným životom, približuje biograficky ladený doslov Martina Kubuša, ktorý je tiež plusom slovenského prekladu.
Nie každý deň sa čitateľovi dostane do rúk dielo britského autora žijúceho na prelome 19. a 20. storočia. A nie každý autor dokáže na malej ploche povedať toľko o ľudských nedostatkoch. Graham Greene o Sakim povedal: „Jeho poviedky sú plné absurdnosti, šokujú a zároveň lahodia duši.“ Možno to nebude prípad všetkých krátkych próz slovenského výberu – lebo nie všetky sú rovnako pútavé či tematicky aktuálne. Asi však nebudem preháňať, keď poviem, že Sakiho kritické oko a zmysel pre iróniu vylúdia nejeden úsmev na tvári. Hoci niekedy možno trochu zamrznutý.
