Vyhľadávanie
Preklad Andrej Kršák
NOXI 2012
Alexandra Potterová istý čas pracovala ako redaktorka ženských časopisov vo Veľkej Británii. Či už ide o britské, slovenské alebo iné ženské magazíny, všetky nasledujú rovnakú rétoriku a ideu: vzbudiť v žene záujem o jej vonkajšiu i vnútornú krásu, z ktorej profitujú známe módne či kozmetické značky. Reklama a nenápadné PR články orientujúce sa na vizuálne vnímanie prinášajú recept na večnú mladosť či večný život. Tento vábivý a príťažlivý svet uzamyká ženy v prítomnosti; mnohokrát si vôbec neuvedomujú, alebo skôr vytesňujú fakt, že prítomnosť je pominuteľná. Aj najvytrvalejší odporca totiž občas podľahne reklame, ktorá využíva čoraz sofistikovanejšie metódy. Môžeme predpokladať, že autorke už zrejme nemal čo povedať tento poklesnutý, banalizovaný žáner, preto sa rozhodla písať romány na plný úväzok. Po prvej, komerčne úspešnej knihe What´s New, Pussycat? (2011) sa písaniu začala venovať naplno a vyšlo jej niekoľko ďalších titulov. Čo však môžeme očakávať od ženy, ktorá kedysi radila, aké líčenie sa hodí k akému autu?
Možno svet reklamy nie je až taký banálny. Možno má v sebe určité majstrovstvo aj svojskú psychológiu, veď mnohým učaroval a aj pre Potterovú sa stal hlavnou témou v knihe Kto je to dievča? V zásade je však jej postoj o čosi kritickejší. Snaží sa totiž reflektovať ľudské vzťahy poznačené reklamou. Terčom jej ironických poznámok sa často stáva morálna vyprázdnenosť dokonale nalíčených dám so silno naparfumovaným objatím. Zdá sa, že Potterovej ambíciou je zobraziť odvrátenú tvár reklamy. Ukazuje krásne, dokonale upravené ženy, ktoré však zároveň aj tvrdo pracujú, chránia si svoju intimitu, vzdelávajú sa, majú zmysel pre morálku… Taká je aj Charlotte, hlavná postava románu, vedúca svoju vlastnú PR agentúru.
Autorkin štýl písania sa podobá časopiseckému žargónu. Neodpustí si najznámejšie značky áut, mobilov, parfémov, oblečenia, hotelov, kozmetiky, reštaurácií. Román však za týmto leskom skrýva aj ďalší rozmer. Jeho postavy nie sú len bábkami, ale bytosťami so starostlivo vykresleným charakterom. Hlavným motívom je Charlottino nečakané stretnutie s jej druhým, o desať rokov mladším „ja“, ktoré ju núti k permanentnej sebareflexii. Sprevádza ho svojou minulosťou, pričom sa snaží napraviť všetky chyby, ktoré kedy urobila. Na základe toho si uvedomuje svoje súčasné závratné pracovné tempo. Autorka svojej postave vôbec nedá vydýchnuť. Oznamuje čitateľovi každú jej myslenú i vyslovenú myšlienku, každý pocit, gesto či len nepatrné zdvihnutie obočia. Oko kamery ju neustále sleduje, celú ju obnažuje, nič neprehliadne a nič mu neunikne. V tom sa Potterovej román líši od reklamy. Síce všetko prezrádza, no preniká i k veľmi detailnému zobrazeniu procesu myslenia a cítenia hlavnej hrdinky.
