Vyhľadávanie
Jacky Fleming: Problémy so ženami
Preklad: Silvia Slaničková
Bratislava: Lindeni, 2021
Britská ilustrátorka a karikaturistka Jacky Flemingová sa dostala do povedomia pohľadnicami s feministickými námetmi a tým sa venuje aj vo svojej najnovšej knihe Problémy so ženami. V rozhovore pre BBC prezradila, ako sa zrodil nápad na toto dielo. Keď dopozerala zase ďalší dokument o zase ďalšom géniovi (teda geniálnom mužovi), položila si otázku: Môžu by ženy geniálne? (Ozaj, aj mne skrsla v mysli otázka: Aká je ženská podoba slova génius?) Naťukala ju do vyhľadávača, zvedavá, čo sa dozvie, a vyskočila na ňu kopa nezmyslov, ktoré napísali muži bežne označovaní za veľkých mysliteľov. Najväčšmi jej utkveli Darwinove slová o tom, že muži sú skrátka od prírody vo všetkom lepší. Rozzúrená si začala zostavovať zoznam významných žien a zistila, že ich je naozaj veľa. Zarazilo ju však, že sa o nich a ich zaujímavých životných príbehoch neučíme, že sa o nich bežne nedočítame. Nechala svoj prieskum trochu odležať, pretože nechcela napísať naštvanú knihu, ale vtipnú.
Takže, kto to má podľa nej problém so ženami? Očividne predovšetkým muži. Hneď na začiatku autorka píše: „V starých dobrých časoch ženy neexistovali, preto sa s nimi nestretnete na hodinách dejepisu. Existovali iba muži a neraz to boli géniovia.“
Kniha veľmi trefne prostredníctvom satiry, irónie a zveličovania hovorí o ženách od dávnych čias po prvú vlnu feminizmu (hoci sama Flemingová poznamenáva, že vĺn feminizmu bolo v ľudských dejinách veľa, ale každá časom skončila „na smetisku dejín“ a ženy tak musia stále znova objavovať Ameriku).
Trefné karikatúry nám jasne ukazujú, že ženy majú primalý mozog a celkovo malé hlavičky, aby mohli študovať, sú precitlivené a potme zle vidia, takže sa s nimi nedá nikam vyraziť, sú slabé a neudržia ani štetec, a keby nenosili korzet, klátili by sa. A ak sa náhodou objavila žena, ktorá očividne rozmýšľala, niečo vedela a nebodaj niečo dokázala... nuž, boli s ňou iba problémy a buď skončila s chlapskými rukami, chlapskými nohami, alebo jej narástla brada. Pochopiteľne, veď všetky uvedené činnosti sú predsa mužskou doménou.
Tieto a mnohé iné postrehy čerpá autorka od významných mužov géniov, o ktorých sa na hodinách dejepisu učíme: Darwin, Freud, Rousseau, Ruskin a mnohí iní veľkí myslitelia. Flemingová ich vlastne ani nezosmiešňuje, zosmiešňujú sa sami vlastnými názormi na celú jednu polovicu ľudstva. Má to však jeden háčik – ich vyhlásenia nám pripadajú smiešne dnes, zatiaľ čo v ich dobe sa brali podobné úvahy a vysvetlenia vážne. Ale ruku na srdce, kto z nás niekedy neoznačil ženy za slabšie pohlavie či neposudzoval umelecké dielo, knihu, myšlienku inak, ak vedel, že autorkou je žena? Boj na poli rovnocennosti nie je zďaleka vyhraný, a ako ukazuje Flemingovej knižka, účinne bojovať sa dá aj humorom.
A nenápadnou osvetou: v knihe sa stretneme aj so ženami, ktoré predsa len zvládli vyjsť z „domáceho kruhu“ a niečo dokázali. Okrem dobre známych mien ako madam Curie či Jane Austen spoznáme napríklad popularizátorku nosenia nohavíc ženami (Amelia Jenks Bloomer) či otrokyňu, ktorej vyšla zbierka básní (Phillis Wheatley) a ďalšie. Navyše, na konci knihy má každá kratučký medailónik.
Humor a karikatúra odnepamäti otvárajú dôležité spoločenské témy a nastavujú nám zrkadlo. Flemingovej Problémy so ženami možno nepochybne označiť za feministickú literatúru, ktorá má potenciál osloviť naozaj širokú čitateľskú obec a vyvolať salvy smiechu.
V slovenskom preklade ich vyvolá zaručene. Silvia Slaničková výborne vystihla ironický náboj strohých viet a kratučkých textov a humor v jej preklade funguje, ako má. Napríklad, jej „zošúverené dieťa“ vo mne bude rezonovať ešte veľmi dlho (lebo keby ste náhodou nevedeli, podľa istého harvardského profesora by ženy síce mohli študovať a vynikať, ale „navždy by im to poškodilo zdravie a mali by zošúverené deti“).
Slovenské vydanie má aj stužkovú záložku, ktorú obyčajne veľmi oceňujem, ale tu sa mi zdá trochu zbytočná – neverím, že keď niekto začne čítať Problémy so ženami, neprečíta ich celé na jeden dúšok.
