Vyhľadávanie
Nie je podstatné, či Juraja Kukuru milujete, alebo ho neznášate. Nezáleží dokonca ani na tom, či sa oňho ako o osobnosť vôbec zaujímate. Martin Čičvák, uznávaný súčasný režisér, vydáva svoju literárnu prvotinu, ktorou búra niekoľko stereotypov. Kniha Kukura – jeho život ako ho prežil Čičvák (Dixit 2015) nie je typ biografie, na aké sme na Slovensku zvyknutí. Autorovi sa podaril presah. Okrem toho, že herca obnažil na kosť a vykreslil reálne, konkrétne kontúry jeho vnútorného prežívania a vnímania, odhaľuje v knihe aj zápas človeka s divadlom, herca s publikom, ľudskej bytosti s neslobodou. Dielo tak ponúka viac ako len náhľad do súkromia známej osobnosti. Čičvák spolupracuje s Kukurom už niekoľko rokov a sú si blízki i ako priatelia, na knihe pracovali dva roky. Dielo ovplyvňuje aj autorova skúsenosť s divadlom – dramatické prvky a nuansy vnášajú do literárneho textu sviežosť, nenútenú gradáciu a nevšedný prístup ku kompozícii. Kniha nie je faktografická, skôr románová a ku konkrétnym udalostiam autor nepristupuje chronologicky. Kukura v texte vystupuje ako človek nezlomný, odvážny, zároveň zvedavý a citlivo vnímajúci svoje okolie. Herec svojou profesiou žijúci a dýchajúci. Autor ozrejmuje mnohé fámy, ktoré sa okolo Kukuru počas desaťročí vytvorili, a to pravdepodobne kvôli otvorene vyjadrenému nesúhlasu s bývalým režimom. Kukura, ako opak oportunistu, si nachádza priateľov aj po emigrácii do Nemecka, blízkych vzťahov má však málo. Výrazné je najmä dôverné a dokonale starosvetské puto s manželkou – dodnes si vykajú. Profilujúca je pre Kukuru aj spolupráca s talentovaným, no mierne egocentrickým nemeckým režisérom Petrom Zadekom, pričom stret týchto dvoch výnimočných indivíduí osciluje medzi dokonalým pochopením a nárazom kosy na kameň. Staršia generácia si ešte pamätá na hercove medzinárodné úspechy. Inscenácia Yerma v Nemecku, film Posledná rola, obľúbený seriál Via mala, Miesto činu, Dedičstvo Guldenburgovcov a viacero ďalších televíznych i divadelných spoluprác potvrdzujú Kukurov talent. Čičvákov cieľ však nebol dať hercovi gloriolu, hoci ten prešiel takmer celý svet, spoznal významných umelcov a často hral pred obrovským vypredaným hľadiskom. Vniká hlbšie do jeho uvažovania a približuje aj strastiplné časy nútenej emigrácie, hľadania, strácania, strádania. Ďalším z presahov je aj autorova polemika o súčasnom stave slovenského divadla, ktoré ešte stále bazíruje na tradícii a, tak sa zdá, že sa zakonzervovalo kdesi v minulom storočí. Čičvákov prínos je evidentný v povznesení Kukuru ako herca na Kukuru ako človeka a čitateľovi ponúka osobitý príbeh o hľadaní vnútornej slobody. Súčasťou knihy je scenár Čičvákovej majstrovskej divadelnej hry, u divákov i kritiky si vyslúžila pozitívny ohlas a bio grafiu dopĺňa originálnym spôsobom. Fotodokumentácia a faktografický súpis významných medzníkov hercovho života dotvárajú ucelený obraz o živote Juraja Kukuru – jedinečnej osobnosti slovenského umenia.
