Kvak a Čľup sú kamaráti - Arnold Lobel

Arnold Lobel: Kvak a Čľup sú kamaráti

Prešov, Slniečkovo 2008.

Preklad Miroslava Gavurová a Ján Gavura

Príťažlivé ilustrácie a citlivo napísané príbehy o priateľstve ponúka knižka amerického spisovateľa Arnolda Lobela. V tomto prípade rada zdôrazním krajinu pôvodu, lebo kniha sa pozitívne vymyká zo zjednodušenej šablóny, cez sa ktorú zvykneme na americkú (knižnú) kultúru pre deti pozerať. Žiaľ, často preberáme tituly, ktoré sa ani v americkej kultúre nepovažujú za skvosty. Vydavateľstvo Slniečkovo pripravilo publikáciu, ktorá zaujme malých i veľkých. Lobelove knižky sú nadgeneračné, s pozitívnym hodnotovým posolstvom. Citlivo sa v nich prezentuje úcta voči osobnosti a rešpektovanie osobných hraníc.

Kvak a Čľup sú priatelia - žabiaci odlišní druhovo (skokan a ropucha) i osobnostne. Jeden bez druhého sa ale nezaobídu, pritom každý zostáva sám sebou. Čľup má rád pohodlie, je trochu ťažkopádnejší, melancholickejší a úzkostlivejší sám na seba. Celkom dobre napĺňa predstavu o typicky ropušom charaktere. Len čo však Kvak ochorie, takmer do seba zničenia  ho povzbudzuje, utešuje a pomáha mu. Vie si aj priznať chybu, čo je obyčajne skúška charakteru, a snaží sa ju napraviť. Kvak je skokanovsky akčný, srdečný a optimistický. Dokáže Čľupa správne povzbudiť a pozitívne naštartovať, priateľsky podporiť. V jednej z príhod sa  idú spoločne kúpať. Čľup sa kúpe na žabiaka netypicky – v plavkách. Hanbí sa vyliezť z vody v mokrých plavkách a na jeho účet sa zabáva celá hŕba divákov. Túto situáciu môže zvládnuť jedine s verným a chápavým Kvakom, ktorý vie prejaviť účasť, a pritom ho nezdravo neľutuje.

Lobelovi sa podarilo nepriamo poukázať na hodnotu pravdy vo vzťahoch. Nenásilne o nej hovorí cez konanie hrdinov, ich postoje a spôsob komunikácie. Nejde mu o pravdu zabíjajúcu, nemilosrdne kritickú. Ale o tú, na ktorej sa buduje dôvera a bezpečie vo vzťahoch. Pravdivá, neskreslená informácia je podstatou komunikácie žabiakov. Medzi nimi nie je priestor na lož, ani na tzv. milosrdnú. Keď Kvak zistí, že Čľup je smutný, lebo jeho poštová schránka je večne prázdna, nesnaží sa mu situáciu vylepšiť simulovaním iluzívnej skutočnosti. Otvorene sa Čľupovi prizná, že mu poslal list, aby ho potešil. Podľa reakcie Čľupa niet pochýb, že takto prejavená empatia je účinnejšia, ako  fabulácia skutočnosti postavená na nezdravom súcite. Úprimné reakcie hrdinov sú prejavom vzájomnej úcty a rešpektu.

Zaujímavý je jazyk autora. Vety sú jednoduché, s minimálnou výbavou prívlastkov. Akoby sa autor zámerne vyhýbal emocionalite vo výpovedi. Jeho formulácie sú neutrálne bez štylistickej príznakovosti. Text však čitateľa podnecuje, aby si sám vo fantázii dotvoril to, čo mu chýba. Formulačnú strohosť a jednoduchosť čiastočne spôsobila snaha autora vyjsť v ústrety najmenším čitateľom. V anglofónnych krajinách sa deti učia čítať iným spôsobom, ako u nás. Nemajú výhodu fonetického princípu. Čítať sa musia naučiť podľa výslovnostných pravidiel, ktorých je aspoň toľko, ako našich základných vybraných slov. Autori knižiek „prvého čítania“ sú preto determinovaní aj výberom slov, ktoré môžu pri písaní používať. V tejto súvislosti by som chcela vyzdvihnúť prácu prekladateľov,  bolo totiž  náročné vytvoriť vhodný ekvivalent, čitateľsky príťažlivý aj pre slovenské deti. Lobelovu knižku Kvak a Čľup možno zaradiť ku „klasike“ detskej tvorby. Právom si toto označenie zaslúži.

Timotea  Vráblová