Peter Brook, známy divadelný, filmový i operný režisér, je autorom zbierky esejí Kvalita milosti s podtitulom Úvahy o Shakespearovi. V textoch sa vracia k svojim režisérskym spracovaniam Shakespearových hier – k Rómeovi a Júlii, Titovi Andronicovi, Zimnej rozprávke, Kráľovi Learovi, Hamletovi atď. Fundovane analyzuje ich témy z niekoľkých uhlov pohľadu. Načrtáva možnosti ich interpretácií, poodhaľuje tajomstvo svojej režisérskej tvorivosti a postupov, v ktorých často využíva prepojenie hudby, maliarstva a divadelného umenia. V relatívne útlom diele ponúka čitateľom hutnú esenciu teórie divadla overenú svojou bohatou praxou.
Vtipný, nekonvenčný spôsob podania neoslabuje hĺbku analýz. V textoch cítiť precíznu znalosť problematiky. A hoci absentuje odborný jazyk, dielu to neuberá na kvalite. Populárny štýl zároveň umožňuje autorovi osloviť širší okruh čitateľov, nielen odbornú verejnosť. Eseje však nie sú oddychovým čítaním a predpokladajú určitú znalosť diskutovanej problematiky.
Každá z deviatich esejí je koncipovaná ako príbeh. Peter Brook sa prezentuje brilantným rozprávačstvom, v ktorom dominuje inteligentný humor, hĺbavosť, invencia, skúsenosti, rozvážnosť i empatia. Predstavuje sa tiež ako filozof. Digresie – nielen tie filozofické – neodvádzajú od témy. V pravom momente ich autor už nerozvíja, aby sa v nich čitateľ nestratil – slúžia hlavne na uchopenie súvislostí.
Zbierka esejí Petra Brooka ponúka inšpiratívny pohľad na vzťah slávneho režiséra k slávnemu dramatikovi. Analyzuje Shakespeara ako autora a človeka, geniálneho tvorcu svojej doby, ktorý nadčasovosťou svojich diel ponúka podnety aj súčasníkom. Zľahka i vážne sa dotýka aj reálnej existencie tohto génia. Zároveň dáva odpoveď na otázku, ako sa niekto môže stať popredným režisérom či dramatikom.
Statusu uznávaného shakespearovského znalca Peter Brook v tejto zbierke neostal nič dlžný. Aj keď svoju prvú „shakespearovku“ režíroval v roku 1945, ani s odstupom času nestratilo jeho dielo nič zo sviežosti a entuziazmu.