Vyhľadávanie
Z toho najlepšieho na kultúrnej scéne
Martin Gerboc: Kvapky krvi. Štruktúry sadomasochizmu
Bratislava, Chronos 2005
Vyštudovaný grafik Gerboc je na ceste literárneho hľadania od roku 1998, keď vyšla jeho esej Myslením ku kríze, kde bolestným skúmaním vlastného nihilizmu a citovej otupenosti dospel k stotožneniu tohto „stavu nula“ s pragmatickým rytmom súčasného života. Odvtedy vykonal dlhú púť, s medzizastávkami úspešných medzinárodných výstav a videoprojekcií, počas ktorých sa esteticky profiloval. V spolupráci s legendárnou bratislavskou gotickou kapelou Last Days of Jesus sa posunul smerom k spojeniu estetiky a násilia, krutej radosti, slasti prameniacej v bolesti. Presvedčenie, že popretie ničoty tkvie v bolesti, sa stáva čoraz centrálnejším záujmom jeho práce.
Ovplyvnený Foucaultovým demýtizujúcim pohľadom na ľudskú sexualitu v prostredí normativity sa Gerboc vydáva hľadať hranice radosti z bolesti a radosti z porušenia spoločenských noriem bežnej sexuality. Sadomasochistické hry sa tu zjavujú ako nástroj utvárania novej identity prostredníctvom popretia totožnosti tvorenej štátnou mocou a ňou diktovanými klasickými psychosexuálnymi rolami. Ľudské telo dostáva úlohu „tvrdého protihráča inštitúcie štátnej moci“, je mostom k otvorenosti a „stávaniu sa niečím“. Gerboc spochybňuje oklieštenú stredoeurópsku predstavu sadomasochizmu („bičíky-putká“) a posúva diskurz do roviny „podnetu k umeleckej produkcii istého typu“, čím zbavuje fenomén S/M oparu pozitivisticko-moralizátorského odmietnutia a zapája ho do palety prostriedkov hlbšieho sebauvedomenia, určenia si „hraníc seba samého“. To otvára otázku prehodnotenia identifikácie „zla“, ktoré v systémovom ponímaní zahŕňa veľkú časť ľudskej prirodzenosti. Tým sa dostáva k tomu, ako je slasť a jej prežívanie pre systém nebezpečná, a teda aj k príčinám tabuizácie „krutých radostí“. Ako zdôrazňuje, sadizmus normativity, ktorý neraz zachádza do menej okázalých no nemenej účinných foriem, je skutočnejší než sadomasochistické hry, pripomínajúce skôr divadelné predstavenie s dobrovoľnými hercami.
Gerbocovo mimosystémové prežívanie a emotivita oslobodená od spoločenského stereotypu sú prínosom v skúmaní kontroverzného fenoménu. Je preto škoda, že spis, ktorý bol pôvodne koncipovaný ako dizertačná práca, sa nikam nepohol, so síce zaujímavými východiskami, no s nedotiahnutými vnútornými súvislosťami a poetikou na úrovni školskej práce. Z nepochopiteľných dôvodov sa autor vyhol terénu estetiky v spojitosti s problematikou „zla“, pritom v úvode sľubuje jej hlbšie súvislosti s S/M. Tým sa ochudobňuje o dosť podstatnú rovinu vyplývajúcu z esteticky ponímaného „zla“ a zároveň obhajuje „zlú“ radosť, „temno“. Tak sa vlastne stáva otrokom tradičného identifikačného systému, proti ktorému sa zdanlivo búri. Možno práve v tom vidí onú „slobodu otroctva“...
Práca má nemalú informačnú hodnotu pre každého záujemcu o bližšie spoznanie dejín javu S/M. Obsahuje tiež rozhovor so známym parížskym teoretikom umenia Pierrom Restanym, ktorý síce nesúvisí priamo s témou, ale ponúka oslobodzujúce pohľady na hranice estetickosti. Pútavé grafické spracovanie práce zosilňuje dojem posúvania hraníc normy v prostredí informačných šumov a esenciálneho strachu z prijatia zodpovednosti za svoju identitu.
Nielen fotografie z archívu autora nabádajú k otázkam o prítomnosti autora a hĺbky jeho prežitia; inými slovami: do akej miery je dielo autobiograficky ladené a do akej ide o filozoficko-fiktívne spracovanie existujúceho fenoménu. Pikantná bodka za touto výpoveďou je nové CD Last Days of Jesus, príhodne pomenované Animal Boy and Mechanical Toy, ktoré obsahuje tri single zatiaľ známe skôr v zahraničí než doma. Silný zážitok z nenapodobiteľnej dynamickej industriálnej gotiky spojený s netradičnou grafickou úpravou knihy posúva dielo do roviny viacvnemovej udalosti, čím sa hlási ku konceptuálnym koreňom toho najlepšieho na slovenskej kultúrnej scéne.
Eva Batiková
