Recenzia
Antonia Bednáriková
21.12.2009

Kým nás láska nerozdelí. Nachádzania - Pavel „Hirax” Baričák - Nebyť súčasťou manipulovanej masy

Nebyť súčasťou manipulovanej masy

Nebyť súčasťou manipulovanej masy

Pavel „Hirax” Baričák: Kým nás láska nerozdelí. Nachádzania, Martin, Hladohlas 2009

Hlavného hrdinu Xiastra sme v prvej časti Hľadania (recenzia v KR 12/2009) opustili na letisku, keď všetko zanechal a rozhodol sa ísť preč. Kam ho osud a lietadlo zavejú. V úvode Nachádzaní ho stretávame v lietadle, kde mu osud hneď ponúkol lásku a šťastie. Jej meno bolo Elize a ich spoločný život raj na zemi. Elize sa však zakrátko zmenila na anjela a odišla do nebeského raja. Xiastrovi zostali len krásne spomienky, bolesť a hnev jej otca. Pobral sa ďalej svetom, aby sa po dvoch rokoch rovnako spontánne ako odišiel, vrátil domov. Presvedčil sa, že jeho miesto je na Slovensku, že šťastný je tu so svojou rodinou a kamarátmi, hoci to už nie je, čo bývalo. Psycho so Soňou majú druhé dieťa a žijú presne tak, ako nechceli. Soňa priberá a starostlivosť o deti ju vyčerpáva, Psycho ide z roboty na pivo a doma číta noviny. Sukničke sa nedarí nájsť toho pravého a sestra, matka krásneho dievčatka, rieši zásadný problém vo vzťahu s Marekom. Mislane zmizla do Anglicka a Juraj, ten superchlap, bojuje s rakovinou. Xiastro trpí a stratu milovaných snaží prijať ako dar a výzvu byť lepším. Lebo život jednou rukou berie a jednou dáva. Chce žiť po svojom. Zmysluplne, nenaháňať sa za kravinami, nestať sa súčasťou konzumnej masy manipulovanej reklamou, politikou a cirkvou. Chce žiť pre lásku, rozdávať ju a tešiť sa z krásy, ktorú ponúka naša Zem. Túži po Mislane a vlastnej rodine a nechce sa stať časťou davu, nemieni sa odkloniť od svojho hľadania šťastia, lásky a Boha v nás. Osud sa s ním opäť kruto zahrá a dostane sa do role, keď plný bolesti a šťastia zároveň, zostáva sám na výchovu dvoch chlapcov, čo prišli o svoje mamy.

  Aj o druhej časti Hiraxovho románu platí to, čo o prvej. Dobré nápady, dynamický jazyk, nápadité prirovnania, drsný humor (je ho však menej ako v prvej časti) sa striedajú so slabšími až zdĺhavými pasážami, kde zbytočne dovysvetluváva veci, ktoré vyplynuli z konania postáv. Pekné myšlienky a trefné odkrývanie súčasných spoločenských problémov tak často zaniknú v hlušine slov. Autor ústami svojho hrdinu hovorí, že nechce byť spisovateľom, ktorému postavia kamennú sochu. Predsa len by sa mohol v prípade, že bude písať ďalej, trošku dlhšie pohrať s textom a preosiať ho. Nie kvôli spisovateľskej sláve, ale kvôli čitateľom. Aj mladí, ktorým sa jeho knižky a názory na život páčia, sa priznali, že niektoré časti preskakovali.

Antonia Bednáriková