Vyhľadávanie
Literárny skvost
Andrej Chudoba: Kým nezapadne slnko, Tlmače, SB PRESS 2006
Pán učiteľ na meštianke nechcel uveriť. Nechcel uveriť, že žiak Ondrej sám vypracoval slohovú úlohu, ktorá niesla názov Povesť z Horšianskej doliny. Upodozrieval ho, že ju odpísal z nejakého starého kalendára. Talent je talent. Spravidla sa prejaví zavčasu. A jednako: Andrej Chudoba píše vo svojej najnovšej knihe, v kapitolke o Bátovciach, že „i naďalej som (kvôli gramatike) neobľuboval výuku materinského jazyka“. K literatúre sa vrátil neskôr. Ako študentovi druhého ročníka na učiteľskej akadémii v Leviciach mu uverejnili prvú báseň. Stal sa pozoruhodným zjavom našej literatúry.
Dnes, ako osemdesiatročný, bilancuje. Robí tak aj najnovšou knihou Kým slnko nezapadne. V kapitolke Neskoré leto v Krajine nostalgie sa vracia do svojej – ako to sám označil – meštiankarskej mladosti. Ústrednou osou mu je cesta z Levíc do Bátoviec, hradská, na ktorej a okolo ktorej sa odvíjala jeho mladosť. Stala sa osudovou pupočnou šnúrou jeho „curriculum vitae“. Od septembra do prvých snehov a zasa od jari zo Zajačej doliny denne prekonával svojich šestnásť cyklokilometrov.
Autor literatúry faktu musí preštudovať mnoho literatúry, podobný údel často čaká aj na prozaika, najmä vtedy, ak sa podujíma napísať esej, azda najnáročnejší z literárnych útvarov. Široký záber vedomostí ukazuje aj Andrej Chudoba – predostiera miestopis i národopis kraja, postrehy i príbehy z dávnej i nedávnej histórie i zo súčasnosti a pravdaže, preukazuje nevšedné literárne znalosti. No to všetko je akoby neoddeliteľnou súčasťou jeho vnútra, v mysli i srdci z mnohých strán mnoho ráz poobracané, prežité, poprežúvané. Chudoba zrástol so svojím rodným krajom.
Azda ešte širší záber poskytuje kapitolka o tradičnom výlete niekoľkých priateľov-rovesníkov na Zlatno, dedinky na konci prašných ciest na úpätí Tribečského pohoria. Aj to sa naoko zdá malá, nevýznamná téma. Chudoba urobil z nej hlbokomyseľnú filozofickú úvahu. Je to úvaha človeka, ktorý zo zorného uhla prežitých rokov všeličo vidí a chápe inak: predovšetkým prikrýva prežité závojom zhovievavosti, porozumenia, nostalgie.
Vo svojom najnovšom diele doviedol Chudoba svoje rozprávačské umenie do virtuóznej dokonalosti. Jeho štýl je košatý, jazyk bohatý, hýri básnickými ozdobami, metaforami, epitetami, prirovnaniami, ohromujúcimi postrehmi, ale i vtipnými komentármi, je prežiarený poéziou, plný nádherných obrazov. Chudoba nepíše, maľuje. Jeho kniha Kým slnko nezapadne je literárnym skvostom. Čitateľovi poskytuje nezabudnuteľný zážitok.
Ladislav Švihran
