Vyhľadávanie
Dobrého veľa nebýva
Zlata Matláková: Kytica za dverami, Trnava, Tripsoft 2008
Na novinárskom povolaní ma vždy fascinovala možnosť spoznávať a predstavovať verejnosti dovtedy neznámych, ale zaujímavých ľudí. Tak som sa zoznámila s mladou učiteľkou Zlatou Matlákovou, ktorá v Špačinciach pri základnej škole založila a viedla literárny krúžok, ale svojich žiakov pravidelne vodila aj na koncerty do divadla či na výstavy v Trnave a v Bratislave. Bolo to pred dvadsiatimi rokmi. Ale v pamäti sa mi dodnes uchovala rozžiarená spomienka, možno preto, že deti i ona boli akoby plné slnka a radosti z umenia a rozhovor ilustrovala fotografia, na ktorej sú všetci spolu pri rozkvitnutom zlatom daždi.
Nikdy viac sme sa už nestretli, ale z diaľky som sledovala, že rodáčka z Budmeríc úspešne rozvíja nielen detské literárne talenty, ale i svoj vlastný. Jej verše som nachádzala v časopisoch i zborníkoch, viem, že niektoré boli preložené do taliančiny a na Slovensku jej po roku 2000 vyšli štyri básnické zbierky. Dozvedela som sa, že práve v tej poslednej po prvý raz spolupracovala s knižným dizajnérom a výtvarníčkou. Na obálke knihy je použitý napríklad detail z obrazu Dáma so závojom renesančného maliara R. van der Weydene. Knihu ilustrujú fotografie autorky, ktorá hovorí „Ak čitateľovi odkryjem najtajnejšie záhyby duše, tak prečo by nemohol poznať aj kontúry mojej tváre... Akoby šlo o vnímanie poézie dvoma líniami – slovom i fotografiou.“
Vzniklo pôvabné dielko, ktoré oslovuje dušu i oči a teší srdce. Najsilnejšie je však v slove, metafore. Na malom priestore dokáže autorka vytvoriť pôsobivý obraz, načrtnúť niečo, čo by sa dalo označiť za filmovú scénu alebo novielku v niekoľkých riadkoch. Je v tom láska, spomienky, bolesť i strach o najbližších, literárne i životné reminiscencie, prach ciest i hviezda snov.
Nie, nežiada sa mi hodnotiť básne. Prijímam konštatovanie Pavla Janíka v doslove, že je to: „...nefalšovaná, skutočná, rýdza poézia opierajúca sa o solídne základy ľudskej, životnej, osobnostnej, emocionálnej i špecificky lyrickej skúsenosti.“
Len mi je ľúto, že tá útla knižočka vyšla v náklade iba 300 kusov. Nuž, čo už, dobrého veľa nebýva.
Elena Ťapajová
