Recenzia
Terézia Ursínyová
30.05.2008

Ladislav Hanus (1907-1994) – Symbol slovenskej kultúrnosti

Ladislav Hanus (1907-1994) – Symbol slovenskej kultúrnosti

Bratislava – Prešov, Literárne informačné centrum – Vydavateľstvo Michala Vaška 2007

  Takmer 400-stranovú knihu Ladislav Hanus (1907-1994) – symbol slovenskej kultúrnosti berie čitateľ do rúk nielen ako literatúru faktu, ale aj ako prameň poznania nedávnych čias. Verme, že sa o ňu budú zaujímať (a ku nej sa vracať) nielen živí pamätníci druhej polovice 20. storočia, ale aj mladšie vekové kategórie... Osobnosť Ladislava Hanusa, katolíckeho kňaza (26. 2. 1907 – 7. 3. 1994), významného teológa, filozofa a kulturológa, nezlomeného komunistickým režimom, väznením a neskoršími robotníckymi povolaniami, a takisto jeho neúnavná vôľa po bádaní zmyslu ľudskej existencie i kultúry v spoločnosti, si to zaslúžia.

  Málokedy sa stáva, že zborník z vedeckých konferencií sa číta jedným dychom, takmer ako román. V prípade hanusovského zborníka to tak je. V úvode tejto, i graficky a tlačiarensky dôstojnej, knihy píše literárny kritik Alexander Halvoník, že pre väčšinu čitateľov to bude objav – a pre ďalších duchovný zážitok.

  Život Ladislava Hanusa bol v najproduktívnejšom veku poznačený priam mučeníckou cestou tých, čo sa vzpriečili hlásanej ideológii rokov 1948-1989, alebo patrili k prenasledovaným predstaviteľom kresťanských cirkví. História je však spravodlivá – a tak sa Ladislavovi Hanusovi dostalo v závere požehnaného života spoločenského ocenenia, rehabilitácie - a posmrtne i vstupu do galérie osobností v kalendári kultúrnych výročí UNESCO. Dnes sa teda môžu domáci (verme, že aj zahraniční) záujemcovia dozvedieť, kto bol Ladislav Hanus, čo znamenal – a podnes znamená - pre kultúru a filozofiu Slovenska i Európy.

  Od r. 1938 do konca štyridsiatych rokov minulého storočia, bol profesorom morálky, sociológie a sakrálneho umenia v bohosloveckom seminári v Spišskej Kapitule, ale aj iniciátorom a redaktorom časopisov Kultúra, Obroda, resp. vydavateľstva a časopisu Verbum... Jeho vzdelanie, inšpirácia, rozhľad, poznanie desiatok osobností kňazského i verejného života, sledovanie a vlastný názor na slovenský politický i spoločenský život od tridsiatych rokov minulého storočia - až po záver života, no tiež osvietenecké vyžarovanie duchovného života v Spišskej Kapitule v rokoch jeho mladosti sa zúročili v mnohých knižných dielach: Rozprava o kultúrnosti, Rozhľadenie, Všeobecné kresťanstvo, Jozef Kútnik-Šmálov, Romano Guardini - mysliteľ a pedagóg storočia, Kostol ako symbol, Človek a kultúra, Princípy pluralizmu, Pokonštantínska Cirkev, Spomienky na Ferka Skyčáka, O kultúre a kultúrnosti, Umenie a náboženstvo, Princípy kresťanskej morálky a autobiografia Pamäti svedka storočia (prepis rozhovorov a výpovedí L. Hanusa z magnetofónových záznamov).

  Významnú zásluhu na domácom i európskom priblížení podnes aktuálneho (a impozantného) myšlienkového odkazu Prof. PhDr. ThDr. Ladislava Hanusa, DrSc. h. c. má v ostatnom desaťročí najmä Vydavateľstvo LÚČ a jeho editorský spolupracovník, literárny vedec Prof. PhDr. Július Pašteka, DrSc., ktorý pre LÚČ neobyčajne sústredene a sebaobetavo pripravil na vydanie a opatril komentármi knižné práce L. Hanusa (naposledy rozsiahle spomienky Pamäti svedka storočia).

  Pri oživení povedomia o hanusovskom odkaze by sme mohli zacitovať aspoň kratučkú myšlienku zo stále aktuálnej Rozpravy o kultúrnosti, ktorá vyšla roku 1943: „Kultúrnosť je ľudská zduchovnelosť, spiritualita. Vláda ducha nad hmotou, nad telesnosťou. Hierarchické smerovanie celého človeka nahor, k duchu. Nekultúrnosť je pudovosť, neovládaná vášnivosť, každá forma násilia.“ 

  Pri príležitosti storočnice Ladislava Hanusa Literárne informačné centrum nielen iniciovalo jeho zaradenie do kalendára UNESCO, ale aj spoluusporiadalo odborný seminár v Spišskej Kapitule pod názvom Ladislav Hanus – osobnosť pre 21. storočie (20. - 22. 9. 2006). Ďalším podujatím bola konferencia z iniciatívy Inštitútu kresťanskej kultúry Filozofickej fakulty Trnavskej univerzity (l. marca t. r.) pod názvom Ladislav Hanus – symbol slovenskej kultúrnosti. Výsledky oboch vedeckých podujatí (s pridaním niekoľkých dodatočne objednaných príspevkov) predkladá kniha pod názvom trnavskej konferencie. Má síce podtitul „zborník“, ale vďaka finančnej podpore UNESCO - formu dôstojnej knižnej publikácie, dopĺňajúcej životný a vedecký portrét jedinečnej kulturologickej osobnosti Slovenska.

  Seminár v Spišskej Kapitule predstavil najmä filozofický, teologický a kulturologický odkaz Ladislava Hanusa, trnavská konferencia sa okrem týchto aspektov orientovala aj na význam Hanusa ako historika sakrálneho umenia. To, čo sa vďaka geniálnej pamäti Ladislava Hanusa detailne spomína v autobiografickom prepise jeho spomienok, objektivizuje a v inom nasvietení nazerá najnovší zborník. Spomeniem iba zopár mien a tém: k životným osudom L. Hanusa sa viažu sugestívne spomienky spisovateľa (v päťdesiatych rokoch – podobne ako v prípade L. Hanusa - jáchymovského väzňa) Rudolfa Dobiáša. Július Pašteka pripomína prvé dotyky s odkazom L. Hanusa a svoju dlhoročnú editorskú prácu nad odkazom L. Hanusa. Róbert Letz sa zamýšľa nad životom L. Hanusa z hľadiska dokumentov, ktoré sprevádzali vypočúvanie, väznenie a psychické týranie tohto „svedka storočia“. Ján Letz nazval svoj prvý príspevok Autor objavený v otcovej knižnici a v svojom druhom príspevku zborníka rozvíja tému Hanusovho personalizmu, ako súčasti jeho kulturfilozofie. Milan Hamada sa zamýšľa nad návratom veľkého mysliteľa. František Mikloško pripomína objavenie a realizáciu autobiografických spomienok L. Hanusa. Rektor Kňazského seminára v Spišskej Kapitule Ján Jarab pripomína L. Hanusa z čias jeho pôsobenia v „podzemných univerzitách“ šesťdesiatych rokov. Janko Silan je citovaný básňou z roku 1982, napísanou pri príležitosti zlatého jubilea L. Hanusa. Marián Gavenda prispel do zborníka témou Teológ božskej integrity. Viliam Jablonický predstavil Hanusa ako Spišskokapitulského monografistu. Eva Trizuljaková sa zaujíma o hodnotenie situácie súčasného náboženského umenia, odvíjajúc tému od Hanusovho pohľadu na sakrálne umenie. Marián Zervan z Trnavskej univerzity sa inšpiroval Hanusovým dielom Kostol ako symbol... V knihe nie je zbytočná a zanedbateľná ani jedna kapitola, téma či meno autora. Sú to všetko reprezentatívne osobnosti, ktoré s neobyčajnou znalosťou prispievajú do obrazu geniálneho mysliteľa Slovenska. Zborník dopĺňajú listy L. Hanusa dlhoročnému priateľovi, bratislavskému lekárovi MUDr. F. Sýkorovi, ako aj svedectvo žiaka a priateľa, kňaza Jána Magu, ktorý má zásluhu na uchovaní Hanusových rukopisov a magnetofónových záznamov, ďalej kondolencie predstaviteľov SR po úmrtí L. Hanusa, kalendárium života a diela (zostavené Antonom Balážom a Monikou Kekeliakovou) a priblíženie autorov jednotlivých príspevkov. V závere knihy je čierno-biela fotografická príloha a anglické resumé.

Terézia Ursínyová