Poznanie krajiny a obyvateľov je dôležité pre zasadenie deja do skutočného sveta. Dánsky autor žijúci v meste Nuuk preto vykročil dobrým smerom. Dej vo svojej knihe zasadil do nehostinného prostredia Grónska a vďaka poznaniu rôznych lokalít mal jednoduchšiu prácu s opisom prostredia. Román Bez kože, preložený do sedemnástich svetových jazykov, je mrazivá severská krimi, ktorá neprichádza s ničím originálnym a prevratným a žáner nijak neobohacuje.
Hlavnou postavou je novinár Matthew Cave, ktorý prišiel o svoju manželku a dieťa v Dánsku pri autonehode. So stratou sa vyrovnáva odchodom, ide pracovať práve do Grónska a popritom hľadať svojho otca. Medzitým ako investigatívny novinár narazí spolu s kolegom na stopu ľadového muža. Z objavu by bol vynikajúci článok a určite by správa zarezonovala vo svete. Pod lákavou túžbou, že bude mať dánske kráľovstvo svojho vlastného Ötziho, zabúda Matthew aspoň čiastočne na svoje osobné problémy. Lenže mŕtvola ľadového muža zmizne a policajta, ktorý ju strážil, nájdu mŕtveho. Článok o objave nesmie vyjsť online, namiesto toho dostáva do rúk protagonista ako novinár iné podklady. Nevyriešené vraždy z roku 1973. Neprekvapivo sa začnú mŕtvola policajta, ľadový muž a staré prípady preplietať. Matthew sa neuspokojí s obyčajným článkom. Prípad ho začína čoraz viac pohlcovať. Spojí sa s Tupaarnaq – práve prepustenou ženou z väzenia, ktorá sedela za usmrtenie svojho otca. Od rozmotávania záhady sa začnú sami stávať podozriví.
Do rúk Matthewa sa medzičasom dostáva denník policajta Jakoba, ktorý v roku 1973 vyšetroval vraždy. Do riešenia vyše 40 rokov starých vrážd sa presúvame spolu s ním a odhaľujeme postupne presne to, čo on.
Samotné vetvenie príbehu je spracované zaujímavo a stavba deja je na dobrej úrovni. Má svoju naráciu, ktorá nie je násilná a bez rozmyslu. Horšie je to s celkovým opisom. Postavy sú šablónovité a nezaujímavé. Ani poriadne nevieme, aký charakter majú protagonisti. Podobne je to s prostredím, ktoré je zúfalo nevyužité a žiadalo si oveľa lepší prístup. O to viac, keď sám autor v tej krajine žije. Dej čitateľa teda zaujme a samotná detektívna stránka je v podstate bezchybná. Lenže v moderných detektívkach je dôležitá aj osobnostná rovina a záujem o hlavnú postavu. Osud Matthewa a ostatných kladných hrdinov nám je doslova ukradnutý. Jadro príbehu sa tak dostáva do popredia a je jedinou záchranou.
Kapitoly sú krátke, čo je typické pre severskú detektívku. Ťažko povedať, či je slabší preklad alebo originál. Gramatické a štylistické chyby tu nebijú do očí, ale text je písaný príliš stroho. Sklamaním sú priame vety. Svojim umelým jazykom sú neuveriteľné a nepomáhajú zahĺbeniu sa do príbehu. Rozsahovo sa román rozlieha na necelých 350 stranách, čo je v slovenskom preklade tak akurát.
Bez kože je sklamaním o to väčším, že obsahuje zaujímavú zápletku a zasadenie. Vďaka istým indíciám sme si spomenuli aj na knižnú sériu Milénium a najmä jej prvý diel Muži, ktorí nenávidia ženy. Čo je koniec koncov výborná vizitka.
Jakub Pokorný
