Vyhľadávanie
Júlia Voznesenská (1940) sa narodila v Leningrade a v bývalom ZSSR prežila 40 rokov. Ako občianska aktivistka strávila štyri roky v gulagu. Neskôr emigrovala do Nemecka, kde pracovala ako redaktorka Rádia Sloboda. Antiutopickú víziu sveta rozvinula už v románe Kasandrina cesta alebo dobrodružstvá s cestovinami, kniha Lancelotova púť (VSSS 2014, preklad Iva Vranská-Rojková) je jeho voľným pokračovaním.
Hlavným hrdinom príbehu je Lancelot, mladý invalid zo škandinávskeho mestečka Trondheim. Živí sa lovom suchozemských kreviet, ktoré plnia v diele akúsi znakovú funkciu. Lancelotovým snom je postaviť sa na vlastné nohy. Po celý život dúfa v pomoc Mesiáša, ku ktorému nakoniec putuje. Na svojej loďke sa vydá na dlhú cestu po mori, počas ktorej zažíva rôzne dobrodružné príhody. Zoznamuje sa s príslušníkmi európskych národností, najviac si porozumie s nábožnou Škótkou Jenny uctievajúcou Ježiša Krista ako jediného a pravého Spasiteľa. Vyvinie sa medzi nimi priateľský vzťah a neskôr i úprimná láska. Postava Jenny je typická cnostnými atribútmi vytrvalosti, nezištnej pomoci a vernosti. Po dlhých útrapách Lancelot nájde silu vzoprieť sa Antikristovi, pochopí jeho nekalé úmysly a stáva sa z neho horlivý kresťan.
Román je popretkávaný biblickými citátmi viažucimi sa k rôznym apokalyptickým predpovediam o ovládnutí nielen svetskej, ale aj cirkevnej vrchnosti Antikristom sídliacim v Babylonskej veži. Tá je v Biblii symbolizovaná troma ohnivými šestkami stelesňujúcimi znak šelmy, ktoré v diele slúžia ako osobný identifikátor Mesiáša – stelesneného diabla. Mesiáš sa usiluje o nastolenie jednotného Svetového poriadku, ktorého hlavným bodom je vytvorenie jediného náboženstva. Ľudia, ktorí sa pravidlám nechcú podriadiť, môžu prežiť len v podzemných kresťanských spoločenstvách. V tomto prostredí panujú veľkodušné vzťahy, ľudia si navzájom pomáhajú, nenávisť im je absolútne cudzia. Celkovo možno konštatovať, že dej románu je akousi predzvesťou vývoja budúcich svetových udalostí. Odsudzuje akékoľvek formy nátlaku zo strany svetských mocností, či už vojny, umelo vyvolané ekologické katastrofy, alebo morálny úpadok spoločnosti.
