Lapinovci z letiska - Viktória Laurent-Škrabalová

Začnem komentárom na margo farebných štupľov v ušiach: sú zdravotníckou pomôckou výlučne pre hrdinov knižky, nie pre detského čitateľa (dospelí nemusia mať obavy!). Bez nich je totiž prostredie rušného letiska Charlesa de Gaulla pre zajaca nebezpečné. Ako každé hektické miesto je vlastne nebezpečné aj s nimi. Voľakedy dávno sa napríklad jeden postarší zaľúbený zajačí pár vetvy Lapinovcov zmenil na placku (to vtedy, keď ešte zajace nemali technickú pomôcku štupľov, a preto pri hluku lietadiel zákonite ohluchli). Nuž, spomínaná dvojica si ruka v ruke užívala slniečka a nemyslela na to, že je na štartovacej dráhe… Kniha Lapinovci z letiska (Trio Publishing 2015) od Viktórie Laurent-Škrabalovej je o mieste, kde sa treba mať na pozore, ak je zajacovi život milý.

Príbeh, či vlastne minisága zajačieho rodu Lapinovcov je mozaikou veselších a miestami napätejších epizód, ktoré rozpráva malý zajac Albert, jeden zo šestorčiat. Nad rodinnými udalosťami má príznačný nadhľad. Možno aj preto, že meno zdedil po monackom kniežati. Autorka vcelku funkčne pracuje s niekoľkými motívmi, ktoré na ploche celého textu navodzujú napätie, pocit stresu a ruchu, typické pre prostredie príbehu. Vyvoláva ho aj fretka, odveký úhlavný nepriateľ zajačieho rodu. Spočiatku je prítomná len v rodičovských výstrahách ako výchovný „strašiak“, ktorým dospelé zajace motivujú svoje deti k väčšej ostražitosti a opatrnosti. No jedného dňa im toto strašné zviera skutočne vtrhne do príbytku…

Pre rozprávačský štýl autorky sú príznačné motívy pohybu a sťahovania. Tvoria výrazný impulz rozprávania. Preto sú hrdinskými hviezdami tie zajace, ktoré si niečo v živote precestovali. Napríklad Albertov starý otec ušiel medzinárodne uznávanému profesorovi. K hviezdam patrí aj holub Pižo – každoročne prilieta z Berlína do Paríža na dovolenku a prináša Lapinovcom čerstvé novinky zo vzdialenej vetvy ich famílie. Albertov brat Hop má v sebe taktiež cestovateľskú krv. Pohyb je prítomný i v rozprávačskom štýle Alberta, v rýchlych sledoch udalostí a v „zajačích skratkách“ epizód. Je súčasťou autorkinej stratégie. Ruch napokon v závere harmonizuje zmenou prostredia. Škandinávske zajace postihla zhubná epidémia, preto tam mieria Lapinovci s poslaním nanovo osídliť túto zasľúbenú zem. Rod Lapinovcov zrejme čaká zmena životného štýlu. Oproti parížskemu letisku sú totiž škandinávske lesy a lúky oázou pokoja.

Pomerne dôkladná a premyslená práca s motívmi, snaha dôsledne uzatvárať dejové línie poukazujú na úsilie autorky ponúknuť čitateľovi štýlovo prepracovaný text. Je to chvályhodné o to viac, že kniha je autorkiným debutom pre detského čitateľa. Rozprávačská dynamika sa mnohým súčasným čitateľom bude páčiť. V tom je napokon aj hlavný (či jediný) zámer rozprávania, aby čitateľ nadobudol príjemný dojem, že je „strhnutý“ tokom udalostí. Kniha predstavuje typ tzv. ľahkého čítania, bez nároku na hlbší ponor, vhodná je pre deti v mladšom školskom veku.