Vyhľadávanie
Je všeobecne známe, že každá nová kniha renomovaného prozaika Petra Holku je prijímaná s pozitívnymi očakávaniami. A to napriek tomu – alebo práve preto, že viaceré charakteristické črty sa v jeho prózach opakovane variujú. Inak to nie je ani v jeho najnovšom románe či romanete Láska prebýva na Kilimandžáre (Ikar 2015).
Podstatné prvky stavby diela naznačuje už samotný názov. Kilimandžáro je tým tajomným miestom, kam sa upierajú naše nádeje, očakávania, sny, a to bez ohľadu na to, či sa niekto volá ako protagonista diela Peter Mitter, alebo inakšie. O Kilimandžáre sníva tento chlapec nad albumom s cudzokrajnými známkami, pričom tou najvzácnejšou je preňho veľká trojuholníková známka z Tanganiky so zasneženým odrezaným vrcholom Kilimandžára, kde sa v popredí „špacírujú“ žirafy.
Každý kdesi prebýva, niekto na zemi, niekto vo virtuálnej realite, niekto v snoch. Petrov otec, hoci nie práve zhovorčivý, sa snaží zaopatriť rodinu. Bývanie v Mestečku a následné presťahovanie sa do Čadce fyzicky člení knihu na dve časti – na príhody spred zhruba päťdesiatich rokov a na introspekciu zo svahov Kilimandžára. Próza je pritom koncipovaná ako imaginárny rozhovor s otcom, spočiatku každá kapitola cyklicky ako v Ravelovom Bolere začína motívom príhovoru k otcovi, ktorý má iste Petra rád, no nedáva mu to veľmi najavo, nehovorí o láske, lebo sa to možno nenaučil doma u dedka a babky v Kereškýni. Bývať s láskou a v láske pod jednou strechou nie je jednoduché, najmä keď nás ilúzie vedú za jej vzdialenými chimérami. Ale Holka je znalec snov, do každého diela sa mu votkávajú v odlišnejšom ornamente.
Najkomplikovanejšou a najháklivejšou záležitosťou je v knihe, rovnako ako v živote, láska. V autorovom podaní bohato erotická. Ba z hľadiska úzkoprsejšie orientovaných kritikov či čitateľov možno v niektorých momentoch až pornografická, a keďže Holka otvorene opisuje prvé sexuálne skúsenosti detí v puberte, balansuje na tenkom ľade, aj keď to napokon tvorca knihy ustojí. Kombinuje i témy, v našich pomeroch vari úplne neznáme, prvých intímnych zblížení medzi zvedavými deťmi a priamo zobrazenej témy ich sexuálneho zneužívania cirkevným predstaviteľom. Najmä tá druhá je mimoriadne citlivou problematikou vrátane možných zanechaných psychických tráum. K nim sa však autor neprepracováva, z hľadiska vnímania mladého chlapca je, pochopiteľne, prvoradá viditeľná telesnosť a následná zlosť na mestského kaplána, ktorého vníma skôr ako neprimeraného soka v láske.
V každom prípade sa Holka nespreneveril veľmi čítavému a kultivovanému štýlu. Napriek nižšej erotickej nasiaknutosti pôsobí druhá, hoci kratšia (súčasná) časť čo do myšlienkovej formy plnšie, vernejšie a prirodzenejšie. Dialóg s mŕtvym otcom sa rozohráva naplno, mučivosť vlastnej váhavosti intenzívne prepuká do expresívneho vyjadrenia. Nostalgia za prvými dotykmi, mladosťou? Iste, tá je dnes prítomná aj na Kilimandžáre, zaplavenom turistami túžiacimi pokoriť vrchol. Na tom príkrom svahu autor niečo z nedopovedaného dopovie, niečo ostáva tajomstvom, zámerným alebo vyplývajúcim z nevedomia. Všetky tajomstvá lásky sa vari ani nedajú spoznať.
Uveriteľnosť deja Holka podporil v záverečných rozprávačových priznaniach svojím literárnym pôsobením a v celej knihe previazanosťou na viaceré citované diela svetových či slovenských klasikov. Napriek tomu to na stránkach nešuští papierovosťou, ale dynamickou živosťou a hravosťou. Lebo zrejme každá láska opojená erotickým nádychom, ak má byť radostná, musí byť aj hravá.
