Vyhľadávanie
Hádanka o mužoch a ženách
Toni Morrisonová: Láska
Bratislava, Ikar 2005
Preklad Jarmila Samcová
Majstrovské dielo prvotriednej autorky vo vynikajúcom preklade – čo dodať. Tonni Morrisonová je nositeľkou Ceny amerických literárnych kritikov, Pulitzerovej ceny a Nobelovej ceny za literatúru, čo sú všetky najvyššie méty, v ktoré môže profesionálny spisovateľ dúfať. To všetko nie je šťastie ani náhoda, charizmatická Toni Morrisonová píše tak, že okrem zimomriavok na chrbte a nečakaných obrazov v mysli celý čas počujete jej tiché spokojné pohmkávanie. Ako zistíte hneď v jej úvode, znenie tohto zvuku nad vodami „môže zmeniť štýl vášho plávania“. Nielenže mením pohľad na svet, ten pohľad mení mňa. Zrazu ľahko uveríme, že všetko dokážeme a môžem ísť ďalej a ďalej, až kým sa neocitneme v prázdne. Nebadane a zvodne s nami Morrisonová prechádza z roviny do roviny, v jednej nás nechá podriemať, z inej nás rýchlo durí von; už veríme, že to, čo vidíme je len naše, keď zisťujeme, že je to každého. A z tejto samoty, vlastnej a výlučne našej sa nám napokon prihovorí hlasom, ktorý v nás prebúdza novú podobu lásky. Málo diel svetovej literatúry má schopnosť zlepšiť čitateľove výrazové schopnosti a zmeniť jeho spôsob prežívania citov.
Morrisonová pochádza z čiernej robotníckej rodiny z provinčného mestečka v Ohio a veľmi skoro sa u nej prejavil literárny talent. Keď si uvedomíme, že sa narodila roku 1931, môžeme domýšľať, aká asi bola cesta chudobnej čiernej umelkyne v rasistickom, sexistickom a mamonárskom prostredí Ameriky tých rokov. Možno práve táto výrazná marginalizácia zaostrila jej vnímanie a jemnocit pre šancu, nebezpečie a spravodlivosť, ktoré z nej robia okrem pozoruhodnej spisovateľky aj zázračnú bohyňu prežitia. Prvá čierna žena s Nobelovou cenou, absolventka Cornell University a profesorka na Princetone, žena v pozadí amerického rasového vyrovnania šesťdesiatych rokov. Nežije vo svete, kde sú legendy pravdivé a zázraky reálne, napriek tomu zázrak dokáže vytvoriť v mysliach iných. Pocit, že vieme, no nerozumieme; tušenie, že sme vždy poznali, no neuvedomovali si pravé mená vecí okolo seba.
Morrisonovej ôsmy román Láska (originál 2003) je hádankou o pôsobení fascinujúcej sily vplyvu muža na život ženy a omamnej moci ženy nad mužom. Morrisonová pozná rôzne podoby vzťahov, pozná ženy a pozná mužov. Niekomu sa môže zdať, že sa na ženu díva mužským pohľadom, či na černochov pohľadom belocha, ale ona sa vždy díva predovšetkým pohľadom človeka na ľudí, pričom nezabúda na možnosti všetkých ostatných druhov pohľadu. Skúma hranice skúmania, aby ich menila. Podobne ako jej hrdina Bill Cosey chce zabávať ľudí, ktorí cítia rovnako ako ona a „skúmajú spôsob ako protirečiť dejinám“. Vytvára v čitateľovi pocitový zážitok z predstavy s nedbanlivou zručnosťou človeka zvyknutého čarovať. Svet zázrakov sa náhle zjaví a ovalí nás temným pachom „oceánu, ktorý túži iba po tebe“. A všetko strážia „policajtské hlavy“, prísne a neomylne trestajúce neprístojnosť, ktorá prerastie dovolenú mieru vzdialenia sa pravidlám.
Príbeh Lásky je v jadre „gotickou soap operou, v ktorej sa ženy bijú ako mačky a muži sa okolo nich obtierajú ako kocúri“ ako to nazvala Michiko Kakutani v recenzii pre The New York Times. Bohatý a okúzľujúci čierny podnikateľ, „zlý dobrý muž“ Bill Cosey je pre ženy, čo ho stretli (aj pre niektoré, čo ho ani nestretli), boh, otec, dobrodinec, priateľ, záchranca a milenec ešte mnoho rokov po svojej smrti. V Coseyho živote je pritom plno nevyjasnených ziskov, spojených s gangstrami aj policajtskými hlavami a tiež záhadných žien, predovšetkým zvodnej Celestial (Nebeská), ktorá sa stále zjavuje v príbehoch o ňom a o ktorej Cosey celkom sebecky prehlasuje „Môžeš žiť s kýmkoľvek, keď máš niekoho, bez koho nemôžeš žiť“. Nenávisť, ktorá „robí všetky tváre rovnaké“ je silnejším putom než čokoľvek iné – Coseyho vdova a vnučka spolu roky žijú v prázdnom dome s jediným cieľom – vidieť tú druhú trpieť a zomrieť. Takto sa roky „topia v brázde za veľkou láskou“, zdôraznenou vzťahom ich najatých pracovníkov - údržbára a pomocníčky (pripomínajúcej Celestial), ktorí celej katastrofe dodávajú rozochvenú energiu. Komiksová brutalita Coseyho žien a vášnivá prudkosť milencov sa k sebe mrazivo blížia v zmysle podobnosti pocitových extrémov. Na pozadí týchto extrémov dozrievajú súvislosti Coseyho života („Sen je iba narúžovaná nočná mora.“) a jeho podoby spojení so ženami, až sa spätne odvíja celý príbeh a v jednom okamihu pochopíme krutosť nehy aj požehnanie odmietnutia.
Kniha začína a neskôr sa v nej opakujú vstupy kuchárky L, ktorá akoby vždy veci uvádzala na pravú mieru, pretože vie o všetkom najviac. Nerieši a nehľadá, hodnotí a rozpoznáva, vie. Hrá predsa úlohu patriacu osudu; a hrá na strane zmierenia za každú cenu. Nezmyselný zápas Coseyho žien komentuje v jednom z posledných vstupov slovami: „Čo máš z toho, keď založíš požiar v hniezde, v ktorom bývaš, keď budeš musieť bývať v tom popole nasledujúcich päťdesiat rokov?“
Eva Batiková
