Vyhľadávanie
Hlavolam na spôsob srdca
Ingrid Lukáčová: Láskolam
Humenné, Vydavateľstvo Balada 2004
Po dvoch zbierkach Slnko šetrí zápalkami (1996) a Písmovízia (2002) sa autorka predstavuje tretím básnickým opusom. V súčasnosti vyučuje na gymnáziu v Sečovciach.
Lukáčovú ťažia výčitky svedomia, kvári ju minulosť a strach z možného podvodu, z rozkladu manželstva „v bútľavom ľudstve“. No nestráca vieru, podľa nej sa láskou všetko začína i končí. Verí vo vyššiu moc, ktorá riadi tento svet – aj nás, keď sa zrkadlíme v premenách „jednej podstaty“.
Lukáčová sa snaží o filozofický rozmer metafory (s. 18, 51, 55), viackrát zarezonuje podnetným obrazom (s. 61, 79), dokáže vytvoriť spojivo medzi rozhliadaním sa na ceste a hlavou v piesku (s. 9) alebo v zdanlivo nesúrodom veršovaní poskytuje práve preto pestrý interpretačný priestor (s. 8). Neha tu „rozmotáva vodu“, či už pre nestálosť duše alebo pre jej nehybnú pózu v pomyselnej rieke (s. 27).
Viaceré miesta zbierky sa javia ako strohé konštatovania o nuansách života. Mnohé básne nemajú formu konzistentného celku, a tak strácajú na komunikatívnosti (s. 11). Paradoxne, Lukáčová používa prostý, skôr prozaický jazyk, ktorým príliš priamo pomenúva isté súvislosti: napríklad v básni o milostnom trojuholníku (s. 32). V závere nájdeme banálne sentencie o láske: ozrejmujú notoricky známe „axiómy“ ľudského konania. Nemožno prehliadnuť priveľa abstraktných genitívnych spojení a abstraktných slov (život, večnosť, vôľa, duša, viera a i.).
V kontexte súčasnej slovenskej poézie Lukáčová neprináša nič nové. Napriek tomu si azda čitatelia prídu na svoje. Najmä čitatelia opačného pohlavia.
Radovan Brenkus
