Vyhľadávanie
Viliam Apfel: ...lebo len prach si
Martin, Vydavateľstvo Matice slovenskej 2006
V poslednom čase zažívame častejšie návraty autorov do všetkých vrstiev našej národnej minulosti. Vyšli kultové práce Marsinu, Spiesza, Kučeru, Liptáka a i., masívne diela Pavla Dvořáka, už to je priamo žatva. K tomu prirátajme práce spisovateľov s témou našich dejín (Ťažký, Hykisch, Moravčík, Baláž, Jurík, Glocko, Solovič, Milan Ferko, Zrubec...) a knihy literatúry faktu, venované slovenskej minulosti. Aj neúplný výber autorov bude dlhý: V. Ferko, J. Ferko, Vároš, Kalný, Leikert, D. Machala, Szabó, Pauer, Salner, Švihran, Štrelinger, Babnič, D. Mikolaj, M. Polák, Bob... I v tomto - ako sa dnes s obľubou hovorí - segmente je úroda bohatá, veď len Kalnému vyšli za dva roky štyri knihy: Drámy na hraniciach, Odpísaní a dva zväzky Páni novinári. Zatiaľ dostali tri vysoké ocenenia - cenu Literárneho fondu a dva razy Hlavnú cenu E. E. Kischa - malé svedectvo, že ide o diela nadštandardnej kvality. Ďalej spomeňme memoárovú tvorbu (vrátane parciálnych spomienok), ktorá sa sympaticky množí - uvediem len autorov, ktorých som čítal v posledných dvoch-troch rokoch: Habovštiak, profesor Virsík, Kállay, Haťapka, Jurík, Hykisch, docent Králik, Habovštiaková, profesor Filkus, Jamrichová, Kubánka, R. Kulich, Schuster, Smolec, tri zväzky Satinského spomienok... Sú tu aj memoáre-interview, rozhovory v knižnej podobe, ktoré s významnými osobnosťami pripravili, povedzme J. Strasser, J. Leikert alebo D. Machala. Navyše je tu obdivuhodná edícia Bratislava - Pressburg Alberta Marenčina a jej vyše tridsať kníh. Potešujúca bilancia.
Odpustite mi tento zdĺhavý úvod, ale patrilo sa to povedať práve v súvislosti s najnovšou knihou Viliama Apfela, orientovaného práve na našu národnú históriu. Autori z Klubu spisovateľov literatúry faktu akoby sa v posledných mesiacoch predbiehali, kto je čipernejší. Spomenuli sme Kalného, ale zďaleka v tej nezvyklej tvorivej aktivite nie je sám: Várošovi napríklad na prelome rokov vyšli dve knihy (Záhady nesmrteľnej milenky a Stratené slovenské poklady I.), a keď sme už pri Apfelovi, len nedávno vyšlo jeho objavné svedectvo o Štefánikovej mohyle (Panteón zlomených nádejí) a návraty k bitkám pri Piave (Čas bez rozlúčky) a teraz kniha, na ktorú chcem upozorniť - ...lebo len prach si - Príbehy z histórie, ktoré sa nevošli do dejepisu.
Zväčša to nie sú z gruntu nové práce, autor ich už publikoval v kratšej a plochejšej novinárskej podobe, v polovici deväťdesiatych rokov časť z nich dokonca v knihe Tajomstvo stratených hrobov. Slúži mu však ku cti, že sa témou ďalej zaoberal, vypĺňal skulinky záhad a nejasností, formoval plastickejší obraz svojich hrdinov, ich vzťahov s okolitým svetom a dejinnými udalosťami, najmä ich dotváral kompozične - z atraktívnej historizujúcej reportáže robil veľké plátna literatúry faktu.
Dvojnásobný laureát Ceny E. E. Kischa prináša v knihe životné príbehy Matúša Čáka, Jána Literáta, Majstra Pavla, Jura Jánošíka, Žofie Bošňákovej, Mórica Beňovského, Levočskej bielej pani, Robinsona z Prešporku, Venuše z Muráňa, Drakulu, mnícha Cypriana z Červeného Kláštora, Nikolu Šuhaja i pátranie po mieste posledného odpočinku Andreja Hlinku. Z väčšiny svojich hrdinov sníma ligotavý šat spletený z legiend a postavy sú napočudovanie aj tak, alebo práve preto, príťažlivé. A najmä vernejšie.
Nedávno, keď som sa podobne zamýšľal nad knihou Milana Ferka Kráľovská pomsta a iné politické vraždy a záhadné úmrtia v našich dejinách, povzdychol som si: Čo by to boli za filmy, keby sme my mali tak svoju národnú kinematografiu a ešte aj ambicióznu verejnoprávnu (a národnú!) televíziu! To isté musím zopakovať aj teraz pri Apfelovi. Aspoň že tá kniha je na svete.
Mám pocit, že autor nemá šťastie na príťažlivé názvy svojich kníh. Napríklad Čas pekelných ohňov. Pekný, ale málo vraví o tom, že kniha sleduje spôsoby mučenia a popráv bosoriek. Čas bez rozlúčky – nejde mi o refrénové slovko ,,čas“, ale skôr o to, že z obálky sa čitateľ nedozvie, že vnútri je skrytá dráma bojov našich vojakov pri Piave. Ani filozoficko-poeticky znejúci titul ...lebo len prach si (hoci aj s podtitulom Príbehy z histórie, ktoré sa nevošli do dejepisu) návštevníkovi kníhkupectva nevraví o tom, že kniha je plná strhujúcich príbehov zaujímavých osobností našich dejín. A ich reálnejších portrétov, podôb, ako ich nepoznáme: bez legiend a karnevalových masiek.
Škoda.
Ján Čomaj
