Recenzia
Elena Ťapajová
11.02.2016

Legenda o Selenovi - Zuzana Kuglerová

Trio Publishing 2015

Zuzanu Kuglerovú pred rokmi osud zavial na severozápadné Slovensko. Skoro dve desaťročia žila v obci Bánová, ktorá je dnes súčasťou mesta Žilina. Nechala sa inšpirovať tunajšími povesťami, ale i archívnymi záznamami a  históriou, ktorú oživuje vo svojich prózach. Inšpiráciou k  jej najnovšej knihe Legenda o  Selenovi bolo rozprávanie očitého svedka tunajšieho dávneho archeologického nálezu záhadného hrobu, ktorý datovali do druhej polovice 10. storočia.

Rozprávačkou a zároveň hrdinkou príbehu je pôvabná Žalna, vnučka vladyku. Starký ju vychováva od smrti jej rodičov na svojom hrádku, ktorý je súčasťou staroslovanského kniežatstva na čele s Veľkým Selenom – Ratiborom rovnako ako neďaleké hradisko Divina. Žalna má pätnásť rokov, keď k nim zavíta syn kniežaťa Svätopluka  knieža Mojmír, o ktorom si všetci mysleli, že zahynul v boji s Bavormi. Veľká Morava už neexistuje a Ratibor jemu i jeho rodine poskytne veľkoryso azyl. Podmienkou je, aby sa napriek kresťanskému krstu vrátil k  pohanským zvykom a znovu sa  oženil. Mojmír sa rozhodne pre Žalnu. Nevie sa však vyrovnať so starým zvykom, že do umenia lásky zasväcuje nevestu zástupca jej rodičov, v  tomto prípade Ratibor. Navyše, Mojmír koná účelovo, nejde mu o lásku, ale o moc a o mužského následníka trónu. Mladučká Žalna si to však uvedomí až príliš neskoro. Je v situácii, ktorú charakterizuje slovami: „Mojmíra som mala rada. No Selena som milovala. A  ani jedného som nechcela stratiť.“

Príbeh lásky a  zrady na pozadí historických kulís a mocenských bojov nie je v našej literatúre nič originálne, ale autorka ho vníma z iného uhla pohľadu, ako bolo doteraz zvykom – z  hľadiska starých Slovanov, ktorých prichádzajúce kresťanstvo násilne pripravovalo o doterajšiu vieru, zvyky a tradície. Zároveň si však Ratibor uvedomuje význam písma, ktoré im priniesli sv. Cyril a Metod, preto naučí písať a čítať aj Žalnu.

Zuzana Kuglerová rozvíja príbeh Žalny až do dospelosti a aj ďalej: naznačuje, že mená Ratibor-Selen a Žalna sa mohli podpísať na vzniku názvu mesta Žilina, o ktorej sú prvé písomné zmienky z roku 1208 a prvé údaje obmieňajú mená Terra de Selinan, Žylina, Solna, Zsolna, Sillein, Žylna...

Vraví sa, že treba poznať svoju minulosť, aby sme mohli tvoriť budúcnosť. Je všeobecne známe, že v  porovnaní s  inými národmi neprejavujú našinci veľký záujem o vlastnú históriu. Aj preto stojí za to venovať pozornosť knihám, ktoré sa ju snažia priblížiť a fiktívne oživiť...