Vyhľadávanie
Bratislava, Veda 2011
Autorovu trilógiu Moji intelektuáli uzatvára s odstupom času jej voľné pokračovanie Legendy a inšpirácie, v ktorej vzdal hold ďalším osobnostiam vedy vo svojich črtách, krátkych príbehoch, úvahách, spomienkach. Medzi legendami nájdeme zakladateľa našej modernej ortopédie Jána Červeňanského, priekopníka matematiky a vysokoškolského pedagóga Jura Hronca, strojného inžiniera svetového mena Aurela Stodolu, politika, vedca, diplomata Milana Rastislava Štefánika, českého chemika Otta Wichterleho, objaviteľa polyamidového vlákna – silonu, ktorý nadobudol svetové uznanie mäkkými kontaktnými šošovkami, ako aj príspevok k nedožitej storočnici autorovho otca – vynikajúceho právnika Štefana Lubyho st. Prekvapením sú tri fiktívne rozhovory s historickými osobnosťami – matematikom, filozofom, teológom, utopickým mysliteľom Bernardom Bolzanom, nemeckým fyzikom Georgom Christophom Lichtenbergom, Plíniom ml. Blok inšpirácií venoval autor žijúcim osobnostiam (s výnimkou Vladimíra Hajka, ktorý sa vydania knihy nedožil): Anatolij Dvurečenskij, Štefan Kassay, Július Krempaský, Branislav Lichardus, Jozef Leikert, Ján Plesník, Jozef Šimúth, Jozef Tomko a encyklopedisti SAV. Prílohou k textom je autorova sonda do problematiky udeľovania Nobelových cien podľa štátnej príslušnosti laureátov, pričom sa zabúda na ich pôvod. Táto prestížna cena sa predsa dotkla aj Slovenska v štyroch prípadoch vedcov so slovenským koreňmi. Philipp Lenard (laureát Nobelovej ceny za fyziku z roku 1905) je bratislavský rodák, otec D. C. Gajduseka (NC za fyziológiu roku 1976) sa narodil pri Senici, rodina R. F. Furchgotta (NC 1998 za fyziológiu a medicínu) pochádza z Nitry a H. D. Politzer (NC 2004 za fyziku) sa narodil síce v New Yorku, ale v slovenskej židovskej rodine. Portréty v knihe, venované výlučne mužom (s výnimkou encyklopedistov SAV), sú príbehmi nevšedných osobností, ktorí si zaslúžia našu pozornosť dnes a sú inšpiráciou aj pre nasledujúce generácie.
