Vyhľadávanie
Názov a vizuál titulu Príbehy o coming-oute si môžeme pamätať z minulej jesene, keď rezonoval počas crowdfundingovej zbierky na tlač knihy. Tému coming-outu ako mimoriadne zraniteľného a oslobodzujúceho (či naopak pri neprijatí zraňujúceho) aktu a procesu v živote každej kvír osoby autori Úvodného slova (s. 9 – 10) v knihe Marek Hudec a Andrej Kuruc situujú do kontextu útoku v bare Tepláreň, kde viacerí z autorského okruhu knihy verejne prezentovali „svoje prvé literárne počiny“ (s. 10).
Toto pozadie vzniku antológie, jej kultúrne podhubie v Teplárni, ako aj nová naliehavosť a krehkosť coming-outovej témy po teroristickom útoku napovedá, že knihu musíme oceniť v jej špecifickom, až „dejinnom“ rozmere, v ktorom sa mainstreamizácia globálnej kvír kultúry od úspechu drag shows až po nový album Beyoncé stretáva so silnejúcimi útokmi proti právam, komunitným priestorom a aktivitám LGBTI+ jednotlivcov a organizácií.
Jednotlivé prózy v zbierke zrkadlia túto dejinnú realitu: oslavujú silné pohyby v popkultúre, ktoré vytvárajú rámce a vzory na prežívanie vlastnej identity (ako píše vo svojej eseji o televíznych seriáloch Zuzka Jakúbková, s. 156), ale popisujú aj bolestné úkazy kvírfóbneho násilia (poviedka Andreja Kuruca) či poukazujú na nedostatok prijatia intersekcionálnej inakosti vnútri gej randiacej komunity (esej Mateja Uhlára). Autori a autorky poviedok zároveň konfrontujú svoje prízraky previnenia a strachu zo sebapoznania, ako napríklad Marek Hudec vo svojej próze Nočná mora na M.R. Štefánika („Bál sa mimozemšťanov, upírov, kanibalov? Alebo sa bál niečoho oveľa, oveľa hrôzostrašnejšieho?“ s. 150). Svoju inakosť protagonisti próz konfrontujú aj s cirkevnou doktrínou, ktorá vylučuje kvír identity ako súčasť božieho „dizajnu“, najvýraznejšie v eseji Mateja Uhlára: „(…) je zaujímavé, že (…) Boh ma stvoril ako kripla, ale to, že sa mi páčia muži, sa ho už netýka.“ (s. 196) Próza Jakuba Speváka s názvom Dedičný hriech zase apropriuje biblické citáty a ikonografiu pre popísanie okamihu oslobodenia a sebaakceptácie (s. 35).
Literárne najvydarenejšie (a zároveň najhumornejšie) texty knihy patria skúseným a oceňovaným prozaikom, ktorými sú najmä Kristián Lazarčík, Jakub Spevák a Marek Hudec, ale patrí medzi ne aj poviedka v literárnych kruhoch menej známeho autora Andreja Kuruca. Táto malá detektívna epopej o zmiznutí kvír študenta však trpí ťažšie uveriteľným obrazom kvírfóbneho a zadubeného vidieka.
To, čo v načrtnutí kultúrneho rozkolu mesta a vidieka celkom nezvládla Kurucova próza, napráva rozprávanie so strohým názvom Môj coming-out od Ambrosie Bajtekovej, ktoré možno nie je tak literárne výrazné, ale je pôsobivé a dojímavé vďaka spontánnej energii výpovede transrodovej ženy, ako aj ukážkou prijatia u vidieckych ľudí.
Príbehy o coming-oute predstavujú zbierku veľmi rozmanitých textov, ktoré nemajú jednotné posolstvo ani účinok. Skôr by sa dalo povedať, že voľne rozkrývajú mapu skúseností so sebaprijatím u slovensky píšucich kvír autorov a autoriek. Mnoho iných potenciálov „kvír spisby“ ostalo v tejto neformálnej kronike slovenského coming-outu neodkrytých. Kniha by tak mohla autorské kolektívy motivovať k ďalším počinom vo sfére kvír prózy a esejistiky, ktoré by nemuseli „byť kvír“ (nutne a predovšetkým) programovo, ale mohli by prebádať ďalšie hĺbky alternatívnych, neheteronormatívnych naratívov, jazyka a imaginácie.
Aut. kol.: Príbehy o coming-oute
Bratislava: NoMantinels, 2022
