Len jedna jar – Anton Baláž

Marenčin PT 2013

Skúsený románopisec Anton Baláž vo svojom najnovšom románe Len jedna jar zúročil to najlepšie zo svojho rozprávačstva. Čitateľ vstupuje in medias res do energiami nabitého ovzdušia jari 1968 prostredníctvom príbehu troch humanitne zameraných vysokoškolákov: Štefana Jašíka – absolventa pražskej FAMU a začínajúceho režiséra, Daniela Fantu – študenta vedeckého komunizmu a prispievateľa do študentských novín a Pal Paliča – francúzštinára a sprvoti dlho nevydávaného básnika; ale tiež ich ženských náprotivkov: Renáty – študentky herectva, Pelageji Nilovny – členky rozhlasovej rady na internáte v Horskom parku, a v neposlednom rade aj výtvarníčky Anity Becker Schwarz, ktorá v Paríži študovala umenie erotickej akcie. Bratislavskú atmosféru tých čias ostatne navodzuje i priam na mieru Balážovmu románu šitá fotografia Petra Procházku na prebale knihy.

Jar toho roku zásadným spôsobom ovplyvnila, ba až radikálne zmenila životy všetkých spomenutých protagonistov. Hoci po každej jari nadchádza leto, je v diele načrtnuté iba zbežne, dramaticky však vrcholí za rachotu tankov… Románu o jari tak nechýba spád a napätie. Baláž však prioritne nestavia na dobrodružnosti, hoci o ekvilibristické kúsky spojené s nadšením a revoltou mladosti nie je núdza. Autora skôr zaujíma vnútorné prežívanie a formovanie emocionálnych, spoločenských a politických postojov na pozadí reality obrodných dní.

Keďže dielo zachytáva život mladých ľudí, autor sa, pochopiteľne, nemohol vyhnúť ani ich prebúdzajúcej sa sexualite. Erotické momenty, ako ich decentne, ale zároveň funkčne Baláž podával už vo svojich predchádzajúcich prózach, v sebe nezriedka obsahujú grotesknosť a parabolizáciu spojenú s tragickosťou. V prípade knihy Len jedna jar ide najmä o hlbokú traumu z holokaustu, no zobrazovaná je tiež trauma násilného združstevňovania, ale aj povojnového odvlečenia nevinných občanov Československa do ruských zajateckých lágrov.

Autor v opise situácie do značnej miery čerpal z autopsie. Svojho času tiež býval na internáte v Horskom parku, rôzne dôležité veci riešil v krčme zvanej Funus, v diele nepriamo vystupujú mnohí známi politici alebo umelci, priamo pod svojím menom však len kultúrna osobnosť Albert Marenčin – faktografická hodnovernosť na čitateľa dýcha jednoducho z každej stránky.

Aj napriek historickej patine sú minuciózne rozpracované témy v diele živé. Stále sa šliape po politických sľuboch, raz za čas sa objaví revoltujúca mládež, nanovo sa občas odkrývajú tabuizované idey, ustavične bude dochádzať k prehodnocovaniu umenia a filozofie, ale v živote každého jedného človeka je iba jedna taká jar, keď vzplanú veľké nádeje… Jar je farebné radostné majstrovstvo prírody. Majstrovský punc prepožičala aj knihe, ktorú o období jari v ľudskom živote dokázal znamenite napísať Anton Baláž.