Vyhľadávanie
Martin, Matica slovenská 2010
Debut autora Len sny obsahuje takmer päťdesiat krátkych básní v próze. Kaminského práca so slovom je charakteristická ornamentalizovaným jazykom, rozvetvenými reťazcami vetných konštrukcií, genitívnymi metaforami, abstraktnými podstatnými menami, inverziami a dlhými prívlastkami: „Snenie rozpíja scenérie bdenia ako akvarel, odmeňuje nás teplom jantáru a pokojom duše. / Snenie sa vlieva / do krčiažkov sŕdc ako balzam do vedomí zmámených vášňou.“ Oživujúcim prvkom textov je komunikačná situácia ja sa prihovára tebe – lyrický subjekt sa prihovára ženskému subjektu, štylizovanému do polohy snovej víly: „Strácam sa v šere tvojich vôní ako rozplývajúci sa kvet rozkoše a rozjímam o tvojom zjavení: / Si klenutá a štíhla, obostretá oparom omamným? / Ten vonný šat je ľahší než ty, keď ťa obvíja ako závoj vílu?“ Texty oscilujú medzi ľúbostnou a náboženskou mysticko-erotickou poéziou: „Rozbresky, maľujúce kruhy pod oči svätcov, veria v nich ako v osudovú citlivosť krehké slová [...] Veď extatické videnia im krášlia dúhovky.“ Unikajúci zmysel textov, snovosť, ktorú do zbierky vnáša už názov a patrí k návratným motívom textovej plochy básní spolu so spomínanými charakteristikami Kaminského narábania so slovom, primkýnajú Len sny k dávno neproduktívnej poetike nadrealizmu. Harmonizácia, oslavnosť, absencia naliehavého problému, nízka komunikatívnosť a poetologická neinvenčnosť básní v próze odsúvajú Kaminského debut na perifériu hlavných prúdov súčasnej slovenskej poézie. Subsystémy poézie sú však legitímnymi súčasťami diania v každej národnej literatúre, a ako také majú svoje nezanedbateľné funkcie – v prípade textov Reného Kaminského by bolo možné hovoriť o ich arteterapeutickom pôsobení, a to nielen pri písaní, ale – keď si básne nájdu svojho čitateľa – aj pri ich čítaní.
