Leonarda. Kreslíme a maľujeme - Ján Vrabec - Ján Vrabec - Leonarda. Kreslíme a maľujeme

Ján Vrabec

Ján Vrabec: Leonarda. Kreslíme a maľujeme

Žilina, Knižné centrum 2008

„Príroda má takú nesmiernu radosť zo zmeny, že ani len pod stromami rovnakého druhu nenájdeš rastlinu, ktorá je totožná s inou. Tak si to pamätaj a obmieňaj, koľko len môžeš.“ Pekná, inšpiratívna myšlienka a  rada je citátom slávneho renesančného maliara Leonarda da Vinciho. Detský ilustrátor a v tomto prípade aj autor knižky Ján Vrabec ju zakomponoval do maliarskeho rozprávania o dievčatku Leonarde, malej maliarke a tiež pra-pra-pra vnučke slávneho majstra Leonarda da Vinciho.

Kniha je určená deťom na rozvoj kreslenia, fantázie, výtvarného cítenia, ale spätne aj na získavanie citlivosti pre „reč“ obrazov, pre schopnosť „čítať“ vo farbách, v tvaroch, v kompozíciách, vo výtvarných technikách. Zámerne vymenúvam túto škálu vzácnych zručností, lebo chcem pripomenúť, ako veľmi mnohým súčasným deťom chýba citlivé vedenie v oblasti výtvarnej (ale i inej) tvorivosti. Leonarda však vybočila z rámca bežných príručiek a rýchlokvasných manuálov. „Netvári“ sa ako kniha všemocná a vševedúca, ktorá čitateľa naučí všetko. Práve preto možno dôverovať, že splní svoje poslanie.

Veľká-malá  maliarka Leonarda postupne zoznamuje čitateľa s tým, prečo a ako ľudia kreslia, predstavuje mu nástroje na maľovanie, zoznamuje ho s farebnými škálami, s tým, ako sa dá farba vnímať a tvorivo využívať. Autor dobre premyslel metodiku. Postupuje sa od jednotlivých elementov obrazu – farby, tvarov, svetla, tieňa až po ich usporiadanie – kompozíciu. Zoznamuje dieťa s technikou perspektívy a priestoru, s princípom „zlatého rezu“. Učí ho vnímať kompozíciu statických predmetov (zátišie) i znázornenie pohybu a rytmu. Hľadanie zaujímavých štruktúr materiálov je spojené s rôznymi technikami (napr. technikou frotáže). Nie sú bezúčelne spomenuté. Autor upriamuje pozornosť dieťaťa najmä na to, čo môže nájsť v prírode. Učí ho získavať vzťah k tomu, čo kreslí, inšpiruje ho, aby začalo intenzívnejšie vnímať a pozorovať prostredie. Tento aspekt knihy je veľmi podnetný a rozvíjajúci. Je pravdepodobné, že vysvetlenia k technikám nebudú deťom stačiť na to, aby sa naučili zvládať farebne rozčleniť horizonty, pracovať s farbami, využívať svetlo. Od prírodného prostredia prechádza autor na tému zvierat, ukazuje, ako kresliť telo pomocou geometrických tvarov, čo je zároveň odrazový mostík ku kresleniu ľudskej postavy. V závere knižky sa deti zoznamujú s niektorými výtvarnými žánrami. Mnohé sú im blízke – tvorba bábok, maľovanie na tričko, knižná ilustrácia, grafický dizajn, komiks, karikatúra, koláž a abstraktné obrázky.

Sprievodkyňa Leonarda môže byť pre čitateľa dobrým motivačným prvkom. Suverénne sa pohybuje po svojom ateliéri i po vonkajšom plenéri. Niektoré z jej kresbičiek sú ukážkami techník. Takto sa prirodzene vytvoril balans medzi ideálom kresieb veľkých maliarov a maliarskej tvorivosti a zručnosti malých detí. Dieťa si teda oveľa ľahšie môže zosobniť predkladané úlohy a, navyše, stáva sa Leonarde partnerom, v knižke je totiž vytvorený priestor na vlastné maliarske výtvory.

Exempla tradunt, hovorí staré latinské príslovie. Nech teda dobré príklady z tejto knižky pritiahnu nových tvorivcov, ktorí sa začnú pozerať na svoju ulicu, dom, ľudí, a neskôr možno i na vlastný životný príbeh s perspektívou. A nezaškodí, ak občas bude aj vtáčia. Veď aj majster Leonardo hovorí: „Obmieňaj, koľko len môžeš.“

Timotea Vráblová