Vyhľadávanie
Vo svojej novej autorskej rozprávke Leonardo, kocúr z ulice (Trio Publishing 2013) spisovateľ Ján Uličiansky otvára príbeh spolužitia človeka so zvieraťom, konkrétne s neposedným kocúrom Leonardom. Autor (a možno je to ktosi iný) nachádza svojho nového maznáčika pod vrakom hrdzavejúceho auta. Stačí jedno žmurknutie a sú z nich priatelia. Ale ako to už v ľudsko-mačacom spolužití chodí, treba byť pripravený na rôzne patálie. Autor ich predkladá na základe úvodných prísloví a povier o mačacom živote, podľa ktorých sú nazvané aj kapitoly a ktoré sa voľne rozvíjajú do dejových liniek. „Dobre je myšiam, keď mačka nie je doma, alebo Čo je napísané, to mačka nevylíže“. Sú platformou pre veselé Leonardove príhody, z ktorých je zrejmé, že si do vysnívaného domova preniesol maniere ulice. Jeho pán však detským čitateľom (a zídu sa aj dospelým chovateľom) predkladá nenápadný návod, ako ich zvládnuť bez ujmy na psychickom zdraví. Ujmy na majetku sa to samozrejme netýka.
Uličiansky vkladá do príbehu láskavosť a trpezlivosť, schopnosť pochopiť malého tvora, vytvoriť mu harmonické prostredie a nestratiť pritom zmysel pre hru a zábavu. Prirodzený, dynamický a moderný autorov jazyk dodáva knihe iskru a živosť. Stáva sa vôdzkou nielen k udržaniu pozornosti, ale i k akémusi posolstvu diela. Leonardov pán sa svojho malého huncúta nesnaží prevychovať na elegantného poslušného miláčika. Od prvej chvíle ho má rád takého, aký je. Obohacujúcou zložkou knihy sú ilustrácie Martiny Matlovičovej, ktoré príbeh nielen dotvárajú, ale vďaka svojej originalite a humoru ho posúvajú ešte ďalej, či skôr bližšie k detskému srdcu a fantázii. A to je hádam hlavným zmyslom literatúry pre najmenších.
