Recenzia
Beáta Babičová
06.08.2019

Lesný mikrosvet pre najmenších

Monika Nováková: Chrobáčik Roháčik. Bratislava: Fortuna Libri, 2018

Kniha Moniky Novákovej Chrobáčik Roháčik obsahuje desať príbehov zo sveta najmenších lesných zvieratiek, ktoré sú doplnené ilustráciami českého ilustrátora Jakuba Cenkla. Hlavnou postavičkou všetkých príbehov je chrobáčik Roháčik, malý lesný hipster, ktorý býva v drevenom domčeku, zuby si umýva bylinkovou pastou a jeho krikľavé oblečenie, žlté nohavice, zelené traky a modré topánky, ho predurčuje k výnimočnosti. Jeho jedinečnosť však spočíva najmä vo zvedavosti. Chrobáčik Roháčik sa stretáva s priateľmi z lesa, ktorí sa v jeho okolí dostávajú do najrôznejších situácií. Kladie im otázky, pomáha riešiť konflikty a naprávať krivdy.

Chrobáčik Roháčik spoznáva pažravého červíka a húsenicu, ktorí sa s ním nechcú podeliť o čerešne, až napokon na to doplatia boľavým bruškom. Vďaka chrobáčikovi sa zoznámime aj so šľachetnou stonožkou, ktorá daruje teplé pletené ponožky bosým myškám. Slimáky Slimkáčik a Slamkáčik vďaka nemu pochopia, že vzájomné priateľstvo je pre nich dôležitejšie ako víťazstvo v súťaži. Chrobáčik pomôže nájsť lienke bodky na kabátik, vyslobodí motýľa z pavúčej siete a s pomocou blchy Elišky naučí plávať žabiaka Marcela. Je to všadeprítomné indivíduum so zmyslom pre zábavu a spravodlivosť.

Monika Nováková týmto spôsobom prináša detskému čitateľovi hrdinu, ktorý ho sprevádza celým spektrom charakterov. Najmenšie lesné zvieratká, hmyz, pavúky a vtáky v príbehoch získavajú ľudské vlastnosti, na ktorých autorka stavia jednoduché zápletky. Každý príbeh pozostáva z náčrtu problematiky, ktorá sa vymyká štandardu: prejedanie sa, spory medzi priateľmi, strach z plávania. Následne vďaka Roháčikovej šikovnosti či pomoci iného zvieratka (napríklad v príbehu o žabiakovi pomáha blcha) dochádza k riešeniu problému. Situácia sa vždy končí pozitívne. Poučenie ostáva ukryté medzi riadkami, nie je explicitne odkryté, čo je dobré a čo zlé. Autorka týmto spôsobom šikovne vytvára možnosť diskusie, ktorá môže prebehnúť medzi detským čitateľom a dospelým. Rodič sa môže dieťaťa opýtať, či pochopilo, napríklad, prečo je pažravosť nevhodná, že je dôležité dokázať sa podeliť s priateľom, alebo že nosiť dioptrické okuliare nie je vôbec hanba. Monika Nováková je autorkou knihy O trpaslíkovi Hundroškovi, ktorá je vhodná na cvičenie čítania s porozumením, pretože za každým príbehom nasledujú tri otázky, ktoré overia úroveň porozumenia textu. Kniha Chrobáčik Roháčik tento prvok neobsahuje, ale dá sa s ňou pracovať podobným spôsobom. Kontrola úrovne porozumenia však ostáva v réžii rodiča.

Personifikácia slúži v príbehoch ako zdroj humoru. Autorka takýmito vtipnými momentmi útočí na predstavivosť dieťaťa. Napríklad, keď Roháčik prosí červíka o kúsok čerešne, ale červík odmieta a bráni sa. „ ‚V nijakom prípade! O svoje raňajky sa s nikým deliť nebudem! Upozorňujem ťa, chrobák! Pokiaľ ide o jedlo, nemám zľutovanie! Nenúť ma, aby som oprášil staré bojové umenie!‘ odvetil červík, ktorý bol ochotný brániť svoju pochúťku do posledného dychu. Na čelo si dal bielu čelenku, aby zdôraznil, že to s tým bojovým umením myslí vážne“ (s. 8). Podobne vtipne pôsobí aj stonožka v ponožkách, dva chrústy, napravení zlodeji, ktorí sa rozhodnú otvoriť v lese pekáreň a piecť marhuľové koláče, alebo motýľ Krišpín, ktorý nechce skončiť ako pochúťka pre pavúka Teofila. „Vôbec by som ti nechutil! Hrozne smrdím! Už niekoľko dní som sa nesprchoval“ (s. 56). Personifikáciu ako zdroj humoru môžeme nájsť aj v ilustráciách Jakuba Cenkla, ktoré korešpondujú s príbehmi. Napríklad žabiak v plavkách, havran v dioptrických okuliaroch, samotný chrobáčik a jeho pestré oblečenie.

Autorka používa jednoduchý, zrozumiteľný jazyk. Texty sú dynamické, prevahu majú dialógy postáv, v opisoch sa autorka venuje len tomu najpodstatnejšiemu. Príbehy sú určené pre deti od štyroch rokov. Lesný mikrosvet však môže byť zaujímavý aj pre žiakov prvého stupňa základnej školy, použitý font je vhodný pre začínajúcich čitateľov.

 

Beáta Babičová