Vyhľadávanie
Na literatúru (podobne ako hudbu) prichádzajúcu zo severu Európy už poniektorí začínajú pozerať opatrne. Nejde iba o prechodnú módnu vlnu, ktorá sa časom pominie? Nie je prívlastok islandský, škandinávsky či severský iba marketingovým nápadom na zvýšenie predajnosti?
Jón Kalman Stefánsson svojou prózou Letné svetlo a potom príde noc presvedčí aj najdôslednejších skeptikov. Tu nejde o žiadne zneužitie módnych preferencií – tento Islanďan píše s neskutočnou citlivosťou. Jemne kreslí príbehy a v duši čitateľa po krátkej chvíli ožijú tie najintímnejšie vrstvy a doteraz nepriznané životné pocity.
Stefánsson sa narodil v Reykjavíku. V mladosti pracoval okrem iného aj pri spracovaní rýb a na stavbách. Veľa času strávil na vidieku na západnom Islande. Nastúpil na štúdium literatúry na Islandskej univerzite, ktoré však nedokončil. Debutoval básnickou zbierkou So zbrojným pasom na večnosť, v roku 1996 vydal zbierku poviedok Priekopy v daždi. Aj v ďalších dielach sa vrátil k vidieckemu svetu. Za román Letné svetlo a potom príde noc dostal Islandskú literárnu cenu.
Píše o mikrosvete dediny, ktorej „výnimočnosť spočíva v tom, že ničím výnimočná nie je“. Najväčšími budovami sú bitúnok, mliekareň, obchodné družstvo a pletiareň. Jedným sa jeho dedina však predsa len líši od ostatných, nemá kostol ani cintorín. Ľudia tam, samozrejme, umierajú, no mnohí sa dožívajú výnimočne vysokého veku, viac ako kdekoľvek inde na Islande.
Postavy zo Stefánssonových príbehov sú úplne obyčajné, a pritom nesmierne jedinečné. Málokedy vyjdú „do sveta“. Zostávajú vo svojej dedine a ich sláva sa končí na hraniciach miestnej komunity.
Autor – sám na to hneď na začiatku upozorňuje – nemá v úmysle rozprávať o celej dedine, prejsť od domu k domu. Chce zachytiť každodenné udalosti, no i také, čo presahujú naše chápanie.
Prechádzať galériou postáv znamená v tomto prípade pripraviť sa na prekvapenia a výraznú skúsenosť pestrosti ľudských osudov. Kde inde stretnete riaditeľa pletiarne, ktorému sa začalo snívať po latinsky? Alebo Jónasa, chudého, nízkeho a plachého, ktorý sa nakoniec stane strážcom bezpečnosti miestnych obyvateľov? A Matthiása, ktorý sa túlal svetom a keď vystúpil zo zeleného autobusu, objal Elísabet a z tohto objatia ju už nepustí?
Kniha je mixom pastelových farieb, ktoré by sme na ostrove ďaleko na severe nečakali, a jemných poetických tónov prinášajúcich ľudské teplo a spolupatričnosť. Po letnom svetle príde noc a súčasne krásny čitateľský zážitok.
