Recenzia
Peter F.
18.04.2012

Letný hrob - Sačiko Yošihara - Made in Japan

Made in Japan

Uloža, Knižná dielňa 2011
Preklad Mila Haugová a Fumiko Kawahara

Letný hrob je výberom z  básnickej tvorby Sačiko Yošihary, ktorej meno sa v  Japonsku výrazne spája s  feminizmom a  ženským písaním. O  to viac potom zaujme jej reflexia feminity, keďže sama pochádza z  kultúrneho priestoru, kde hlboká tradícia determinuje gender ako spoločenskú funkciu v duchu príslovia dobrá manželka – múdra matka. Tieto starosvetské roly sa v ďalekovýchodných krajinách stále intenzívne pestujú, pretože ich korene sú až príliš previazané s monolitnou identitou filozoficko-náboženskej a  národnoštátnej tradície.

U Yošihary je táto previazanosť taktiež citeľná, preto ani jej poézia nepatrí medzi spurné prvoplánové gestá, ktorými by sa vzdávala dedičstva svojich predkov. Ženstvo sprostredkúva cez bytostnú skúsenosť, i  fyziologickú: „Pretrpím všetko aby som porodila / tvoju bolesť“. Pocitu materstva vzdáva hold napríklad v básni Pre Ju-A venovanej narodeniu dieťaťa, no v básni Spať tvrdí: „Bolo by dobre keby ste ma už desaťročné nepotrebovali“. Prechod od sentimentu k existenciálnej clivote nie je opätovne radikálny, ale má formu subtílnej výpovede: „Mala som rada život tak do tridsiatky / Teraz sa nudím“. Osobná lyrika nezostáva len v  polohe rekognoskácie subjektu, Yošihara otvára aj globálne témy: takou je nezabudnuteľná kapitola v  japonskej histórii, ktorá ukončila druhú svetovú vojnu. Báseň Nálet kladie otázku: „Keď zomierali ľudia / bolo to dobre že obloha bola taká krásna?“ Autorka ďalej pracuje s  chromatickými metaforami a  fragilným symbolom skla. Vytvára tak pocit kaleidoskopického lámania farieb. „Myslela som si že človek ktorý je nespokojný / sám so sebou nemôže / protestovať proti atómovej bombe.“ S  motívmi samoty a smrti pracuje Yošihara pomerne často. Lenže jej antagonistické „chcem žiť a nevedieť“ je iba tichým výkrikom. Hľadá teda potenciálnu odpoveď, ktorou by u(s)pokojila napätie medzi uvedomením a telesnosťou. Prekladateľky Mila Haugová a Fumiko Kawahara správne uzatvorili výber básňou Láska. V  nej sa načrtáva dosiahnutie harmónie prostredníctvom panteisticky poňatej existencie. Byť súčasťou prírody, všehomíra: „Objímam všetkých.“