Vyhľadávanie
Náboženstvo ako prostriedok zbližovania
Jarmila Drozdíková: Lexikón islámu
Bratislava, Kalligram 2005
Dôležitosť publikácie tohto typu v dnešnom svete je nepopierateľná. V súčasnosti zrejme väčšina z nás spája (aj nevedome) pojem islámu s terorizmom a fundamentalizmom. Po mnohých teroristických útokoch sme muslimov začali považovať za skupinu s radikálnou protizápadnou ideológiou, čo pramení najmä z pokriveného výkladu islámu, ktorý nemá nič spoločné s pravou islámskou vierou a odmieta ho väčšina muslimov (Mustafa Akyol).
Naše storočie charakterizujú vo vzťahu k islámu dve koncepcie: tradičný islám, ktorý sa snaží ľudí učiť, ako majú nažívať v súlade s Božou vôľou a militantný (neofundamentalistický) islám, ktorý ašpiruje na vytvorenie nového svetového poriadku a je založený na sloganoch, heslách, no nie na teologických argumentoch – je v rozpore s mnohými prikázaniami islámu. Tradičný islám napríklad zdôrazňuje požiadavku bezpečnosti civilistov v prípade vojny. Teroristické útoky túto zásadu porušujú...
Kde hľadať príčiny danej situácie? Zrejme aj v postavení muslimov v západnej spoločnosti, kde z veľkej časti patria medzi ekonomicky znevýhodnených. K tomu ešte treba pridať kultúrnu, jazykovú izoláciu a rasové rozdiely. „Západný spôsob života“ im dáva pocit dvojakého odcudzenia: za svoju vlasť nepovažujú ani krajinu, odkiaľ pochádzajú, ani tú, v ktorej žijú; sú „kultúrne vykorenení“. „Zlatá stredná cesta“ medzi islámskymi tradíciami a západným spôsobom života, spôsobuje v ľuďoch žijúcich na takejto kultúrnej križovatke pocit viny, ktorý môže viesť práve k príklonu k radikálnemu neofundamentalizmu. Dôvody, prečo je pre muslimov lákavý, sú rôzne, ale možno vysledovať tri základné odpovede. Prvou je chudoba a bezútešnosť života, druhým zdrojom sú politické omyly Západu z minulosti aj prítomnosti, tretím vysvetlením je konflikt medzi tradičným islámom a moderným svetom.
Ako východisko sa javí možnosť novej interpretácie islámu, ktorá muslimom môže pomôcť k vytvoreniu moderného prístupu k životu bez rozporu s ich vierou. Politickú ideológiu militantného islámu treba zbaviť legitimity tým, že sa bude poukazovať na odklon od skutočného islámskeho učenia.
Lexikón podáva stručné definície náboženských a právnych termínov, krátke profily osobností, ktoré islám ovplyvnili. Predstavuje náboženské sekty, politické hnutia a militantné skupiny. Uvádza kľúčové historické udalosti a informácie o muslimských krajinách a o krajinách s významnou muslimskou menšinou spolu s historickým prehľadom.
V lexikóne sa stretávame s novým prepisom arabských slov, (dodržiavam ho v tomto príspevku), ktorý je v súlade s návrhmi na zmenu prepisu arabských mien a termínov najnovšieho Slovníka cudzích slov: napr. muslim namiesto moslim, islám miesto islam. Bližšie informácie a dôvody sa dočítame v autorkinom úvode k lexikónu.
Oboznámením sa s problematikou islámu môžeme aj my aspoň malou mierou prispieť k preklenutiu priepasti rozdielnych kultúr.
Michaela Geisbacherová
