Vyhľadávanie
Nestratiť sa v rozprávke
Pavol Štefánik: Lietajúca babka a iné rozprávky, Bratislava, Regent 2008
Nová knižka Pavla Štefánika sa prihovára známym autorským jazykom. Huncút Maťko je podobne ako v predchádzajúcich príbehoch na návšteve u babky a dedka na dedine.
Babka i dedko majú zmysel pre humor a pochopenie pre vnukov. „Dobroprajné nitky“ ich charakteru autor posplietal s bežnými epizódkami dňa. Vytvoril idylické miniatúry pokojného života na dedine a harmonického rodinného prostredia. Dojem idyly dotvárajú aj rýmované poetické náladovky „in continuo“ opisujúce letný dážď alebo Ivkovo kúzelné vrecko.
Štefánikovým obľúbeným výrazovým prostriedkom je slovná hra, ktorá sa často stáva pointou príbehu. V rozprávke Ako nešlo vajce na vandrovku sa vajíčko síce podľa rozprávkového predpisu vyberie do sveta, tesne pred cestou sa však ešte zohreje v teplom popole, a tak sa z neho vyliahne kuriatko.
Nosným naratívnym princípom mnohých príhod je vstupovanie do rozprávkova, alebo inými slovami pozeranie sa na reálny život očami fantázie, hry. Hrajú sa nielen deti Maťko a Peťulko, hrá sa aj babka a najmä dedko. V hre nadobúdajú aj tie najvšednejšie situácie a veci neobyčajný, rozprávkový ráz.
Peťulko sa rozhodne ísť na skusy, zatúla sa do parku, vylezie na strom, no nevie zliezť. Strážca parku mu pristaví rebrík, ale on zoskočí ako vták. Reakcia dedka na tento výčin je tiež rozprávková: „Ale dôležité je, že si sa v tej rozprávke nestratil. No myslím si, že si tam poriadne vyhladol...“
Vďaka princípu rozprávkova didaktizmus, na ktorý v autorovej tvorbe upozorňovala kritika, nevystúpil v tejto knižke do popredia. Interakcia medzi dieťaťom a dospelým je upretá na to, čo môže dieťa rozvíjať, pobaviť. Miestami sa pritom oslabila pointa a príbeh skĺzol len do akéhosi náladového obrázku bez motivujúcej, údernej myšlienky.
Timotea Vráblová
