Vyhľadávanie
Imre Kertész: Likvidácia
Bratislava, Kalligram 2005
Preklad Juliana Szolnokiová
Pri preberaní Nobelovej ceny sa maďarský spisovateľ Imre Kertész označil za autora jednej témy. Touto témou je holokaust, o ktorom píše aj vo svojej zatiaľ poslednej novele Likvidácia. Tentoraz však Kertész nepíše o tom, aký bol holokaust, ale viac o tom, aké sú jeho dôsledky, ako žiť – či nežiť – po Osvienčime.
Rozprávačom novely zo súčasnosti je typický literát, redaktor vo vydavateľstve, pán Trpký. „Drieme v ňom veľa kníh“ a aj „tie najzjavnejšie fakty života vie interpretovať len mobilizáciou svetovej literatúry“. Aj v jeho rozprávaní sa prelína viacero textov, vrstiev a príbehov, čo novelu ozvláštňuje, robí ju čitateľsky príťažlivou. Trpký v takmer detektívnej línii knihy pátra po rukopise autobiografického románu svojho priateľa B., ktorý spáchal samovraždu. B. sa narodil v koncentračnom tábore a zostáva práve preto v celej knihe len iniciálkou. Veď už od narodenia nebolo dôležité jeho meno, ale alfa-numerické väzenské označenie vytetované na stehno, keďže predlaktia novorodencov boli primalé.
Trpký, B. a ďalšie postavy prežili podstatnú časť svojho aktívneho života v komunizme, čo je veľmi dôležitá skutočnosť. Novela v podstate opisuje viac absurdnosti komunizmu než fašizmu a jedným z jej posolstiev je práve to, že človek sa so spomienkou na určitú totalitu nemôže vyrovnať, ak musí žiť v inej totalite. V prípade B. je všetko ešte omnoho zložitejšie, pretože on sa nedokáže vyrovnať so svojou existenciou. Trápi ho samotný fakt, že práve on holokaust prežil, veď „ten, kto zostáva nažive, je vždy vinovatý“. Nenávidí svoj životný príbeh, lebo je neuveriteľný a nepredstaviteľný, vyrozprávať ho možno iba ako gýč. S týmto bremenom mohol B. ako-tak prežívať v klietke komunizmu, keď deň čo deň prežíval Osvienčim v Budapešti. Ale po páde komunizmu sa B. zľakol slobody, bál sa otvoreného sveta, a tak svoj život ukončil.
Ak by sme povedali, že v knižke Likvidácia sa pátra po románe, ktorý napísal samovrah, znelo by to ako celkom dobrý slogan. V skutočnosti Kertész pátra po ľudskosti, svedomí a zmysle života po holokauste. Veď ten sme zažili my všetci, ktorí žijeme na tejto planéte. Kertészova novela je potom nadčasovým a univerzálnym príbehom o trpiacom človeku a trpiacom ľudstve.
Pavol Rankov
