Recenzia
Andrea Haburová
23.10.2013

Listovník - Michail Šiškin

Preklad Ján Štrasser
Vydavateľstvo Slovart 2013


Diela popredného ruského spisovateľa Michaila Šiškina sa stretávajú s veľkou obľubou na celom svete. O jeho slovnom majstrovstve svedčí aj rad ocenení, počnúc knižným debutom Každého čaká jedna noc (Vsech ožidajet odna noč, 1993), ktorý bol časopisom Znamia vyhlásený za najlepší debut roka, až po jeho najnovší román Listovník (Pismovnik, 2010), ktorý získal prestížnu ruskú literárnu cenu Veľká kniha (Boľšaja kniga).

Román dostal pomenovanie podľa listovníka – zborníka rôznych listov administratívneho či súkromného charakteru, využívaného v Rusku od 18. storočia. Pre Šiškina sa stal vzorom zrejme najznámejší Pismovnik N. G. Kurganova. Šiškinov Listovník má tiež formu korešpondencie. Tvorí ho zbierka pravidelne sa striedajúcich súkromných listov Saši a Voloďu, pričom na prvý pohľad by sa mohlo zdať, že ide o ich vzájomnú ľúbostnú korešpondenciu. No v skutočnosti listy nie sú chronologicky usporiadané, zaľúbenci na ne neodpovedajú, pretože žijú v inom čase i priestore a nikdy sa nestretli. Autorovým zámerom bolo poukázať na vzájomné neporozumenie medzi ľuďmi.

Dôležitú úlohu v tomto nepochopení zohráva aj tematika vojny. Voloďa je členom ruskej armády vo vojenskej výprave veľmocí proti boxerskému povstaniu v Číne. Ako pisár zostavuje úmrtné oznámenia rodinám a blízkym padlých vojakov a  pritom si dobre uvedomuje, že vojna je čakaním na (istú) smrť. Z pút tejto krutej reality sa usiluje vymaniť spomienkami na príjemné veci, najmä na čas strávený so svojou milou. Saša je zasadená do úplne iného sveta než Voloďa. Nemôže sa zmieriť so smrťou svojho milovaného a permanentne spomína na chvíle, ktoré spolu prežili. Každý nový list mužskej či ženskej línie prináša spomienky na detstvo, rodinu, čas zaľúbenia či úvahy o zmysle ľudskej existencie. Cyklus takto usporiadaných listov možno vnímať aj ako večný kolobeh komunikácie medzi ľuďmi, ktorá často zlyháva, no má šancu na zmenu k lepšiemu.

Šiškin sa aj v tejto knihe prejavil ako majster slova, ktorý využitím odkazov na Bibliu, grécku filozofiu, svetovú literatúru (napríklad Shakespeara) a s pestrosťou opisovaných detailov vytvoril mozaiku života oboch aktérov či života vôbec. Nemožno pochybovať, že si román nájde svojich obdivovateľov aj v slovenskej čitateľskej obci.